Vyriešia biopalivá závislosť na rope?

Je čoraz viac jasné, že biopalivá z cukru a rastlinných olejov nepomôžu podstatne znížiť našu závislosť na rope. Majú lepšiu šancu biopalivá druhej generácie?

cukor
cukor

Pozadie:

Európska únia sa snaží yosúladiť svoje emisie skleníkových plynov so záväzkami vyplývajúcimi z Kjótskeho protokolu prijala EÚ smernicu 2003/30/EC, ktorej cieľom bolo zvýšenie podielu biopalív používaných v cestnej doprave z 0,8% na 5,75% v roku 2010.

Biopalivá nielen produkujú menej skleníkových plynov než ropa a zemný plyn, ale sú tiež dostupnejšie, možno ich produkovať na miestnom trhu. Hlavným zdrojom biopalív (tzv. biopalív prvej generácie) sú dnes poľnohospodárske plodiny (kukurica, palmový olej a repka), domáca výroba biopalív by tak mohla vytvoriť príležitosti na zamestnanie a tvorbu príjmu pre európskych farmárov po reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Ďalší druh biopalív (tzv. biopalivá druhej generácie) sa vyrába z „drevnatých” materiálov (ako napr. slama, stavebné drevo, drevotrieska či hnojivo). No tieto materiály, bohaté na vlákninu, muia byť premenené na tekuté biopalivá prostredníctvom vyspelých technologických procesov, z ktorých mnohé sú len vo vývoji.

Cieľ, stanovený na rok 2003, je nezáväzný a väčšina krajín má pred sebou ešte stále veľa práce, ak ho chce dosiahnuť v najbližšom tri a pol ročnom období.

Rastúci záujem o dlhodobé zabezpečenie dodávok energie, spojený s rastúcimi cenami ropy, a množstvo fiškálnych a finančných motivačných opatrení viedli k značnému nárastu vo výrobe biopalív v EÚ-25, najmä pokiaľ ide o biodiesel. Ten predstavuje okolo 80% používaných biopalív v EÚ a jeho výroba vzrástla z 1,9 milióna ton v roku 2004 na takmer 3,2 milióna ton v roku 2005 (nárast o 65%).

Otázky:

EÚsa zatiaľ zamerala na používanie bioplaív prvej generácie ako biodiesel a bioetanol. O takejto stratégii sa však množia pochybnosti:

  • Môžu biopalivá prvej generácie prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov? V princípe sú „uhlíkovo neutrálne", ale niektoré štúdie ukazujú, že biopalivá môžu vyprodukovať viac skleníkových plynov než konvenčné, ak sa zahrnú do celkovej kalkulácie emisie poľnohospodárske, dopravné a vzniknuté pri výrobe týchto biopalív.
  • Môžu biopalivá prvej generácie konkurovať tradičným fosílnym palivám? V EÚ vyrábaný biodiesel je možné vyrábať pri cenách ropy vo výške 60 eur/barel, kým bioetanol sa stáva konkurencieschopným pri cenách ropy 90 eur/barel.
  • Zvyšujú biopalivá prvej generácie ceny potravín? Výroba biodieselu značne zvýšila spotrebu repky v EÚ, čo dvihlo cenu jedlých olejov na rekordnú úroveň. Zvýšená spotreba biopalív preto pravdepodobne spôsobí významný nárast výroby a spotreby bioetanolu, čo zvýši cenu cukru.
  • Sú biopalivá prvej generácie zelenšie než tradičné fosílne palivá? Aby EÚ dosiahla svoj 5,75%-ný cieľ , musí sa spoliehať na dovoz etanolu z Brazílie, kde sú spaľované lesy za účelom pestovania cukru a sójových bôbov, alebo Indonézie, kde dochádza k erózií pôdy dažďových pralesov z dôvodu rozširovania plôch, na ktorých sa pestujú palmy na olej. Niektoré environmentálne skupiny už označujú biopalivá prvej generácie za „deforestačný diesel" – čo je opakom toho, čím malo toto „environmentálne priaznivé" palivo byť.

Čoraz vyšší počet hlasov preto volá po tom, aby sa EÚ zamerala na biopalivá druhej generácie.

Výsledky verejnej konzultácie, realizovanej Komisiou medzi aprílom a júlom 2006 vzhľadom na blížiace sa prehodnotenie stratégie k biopalivám pred koncom roka 2006 ukázali, že väčšina zainteresovaných strán považuje biopalivá druhej generácie za sľubné, a to z nasledujúcich dôvodov:

  • Majú priaznivejšiu rovnováhu, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, než väčšina súčasných biopalív
  • Môžu byť vyrábané za naozaj konkurenčné ceny, najmä pri použití nízkonákladovej biomasy
  • Je možné použiť širšie spektrum na tvorbu biomasy, pričom nejde o konkurenciu s výrobou potravín
  • Ponúkajú lepšiu kvalitu paliva než prvá generácia

Hlavnou cestou pre výrobu biopalív druhej generácie v EÚ je plynofikácia (tiež nazývaná ako premena “biomasy na tekutinu” – BTL). Používajú sa pri nej vysoké teploty, kontrolovaná úroveň kyslíka a chemické katalyzátory, ktoré premieňajú na biomasu na tekuté palivá, a to vrátane syntetického dieselu a dimetylového éteru.

Plynofikácia vo všeobecnosti vyžaduje veľké zariadenia a veľké kapitálové investície, ktoré urobia napredovanie v tejto oblasti pomalším než v iných. Napriek tomu je však metóda BTL vhodná na spracovanie lignínu, ktorý predstavuje okolo jednu tretinu pevnej hmoty a ktorý takto môže viesť k väčšiemu výnosu tekutiny.

Súčasná predsednícka krajina v EÚ – Fínsko – oznámila v októbri 2006, že zamýšľa udávať smer na ceste k biopalivám druhej generácie, najmä tým, že poskytne financie pre zariadenie na plynofikáciu pre VTT, (fínske Centrum technického výskumu). Nové zariadenie umožní syntézu plynu, rafinovaného z biomasy za účelom výroby dieselových palív. Toto zariadenia na plynofikácie bude môcť využiť akékoľvek uhlíkové materiály, napr. zvyšky lesohospodárskeho priemyslu, kôru, biomasu z polí či rašelinu.

Pozície:

Na Európskej konferencii k biorafinérskemu výskumu 20. októbra 2006 povedal fínsky minister obchodu a priemyslu Mauri Pekkarinen: „Bioplaivá prvej generácie, vo veľkej miere založené na plodinách biomasy, môžu byť použité na to, aby sa urobil prvý veľký krok k doprave, založenej na bioenergii.”

Napriek tomu si však prijatie biopalív v doprave bude vyžadovať vývoj biopalív druhej generácie a posun hlavného zdroja energetických surovín z lesov a ornej pôdy na rašeliniská, myslí si Pekkarinen.

Komisár pre energiu Andris Piebalgs povedal: „Bioplaivá druhej generácie môžu značne rozšíriť možnosti pre chovateľov a vytvoriť omnoho väčší trhový podiel, než v súčasnosti zamýšľaných 5,75% v smernici o biopalivách.”

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas dodal: „Biopalivá druhej generácie majú, zdá sa, omnoho menší celkový dopad na životné prostredie, než 1. generácia, ktorá dominuje výrobe v EÚ dnes … ponúkajú tiež vyšší potenciál pre výrobu a znižovanie nákladov, pretože môžu byť založené na bioodpade, pre ktorý existuje menej konkurujúcich koncových použití.” Hoci väčšina vlád verí, že využitie biopalív 1. generácie je nevyhnutné pri súčasnom vyvíjaní 2. generácie, vláda Dánska si myslí, že podpora biopalív na úrovni Spoločenstva by mala byť sústredená okolo vývoja a marketingu biopalív druhej generácie, ktoré sú viac cenovo efektívnejšie.

Europoslanec Vladimír Maňka (SES) na nedávnej konferencii upozornil na rýchlo rastúci dopyt po tradičných energetických zdrojoch: “Globálna potreba energií podľa výhľadu Medzinárodnej energetickej agentúry do roku 2030 vzrastie o 60%. Na uspokojenie tejto potreby bude treba 125 miliónov barelov ropy denne. Súčasná produkcia je okolo 85 miliónov barelov denne.” 

Dánska ministerka pre životné prostredie Connie Hedegaaard kritizovala to, čo označila za „zveličovanie, týkajúce sa biopalív” a dodala: „Ľudia si jednoducho myslia, že ak niečo dostane nálepku „bio”, musí to by „zelené”.

Predseda spoločnosti Volkswagen Bernd Pitscheider vyzval politikov, aby vyvinuli daňový model, ktorý poskytne biopalivám druhej generácie, ale povedal: „Súčasné posúdenie, týkajúce sa udržateľnosti prvej a druhej geenrácie biopalív, je úplne nedostatočné, a to ako v ekonomickom, tak aj v environmentálnom zmysle. Jedno biopalivo nie je rovnaké ako druhé: niektoré z 1. generácie by mohli byť označené ako „vlk v oblečení ovce”. Niektoré z nich majú horšiu celkovú emisnú súvahu CO2 než konvenčné benzínové palivá, ale napriek tomu nesú meno „biopalivá”. Biopalivá 1. generácie získavajú daňové bonusy zo skromných rozpočtových zdrojov a následne predsatvujú zlú investíciu. Nemôžu byť považované za trvalo udržateľné ani v ekonomickom, ani v ekologickom zmysle slova.”

Environmentálne skupiny sa tiež zmienili o dôležitosti 2. generácie. WWF poukázala na to, že „dopyt po poľnohospodárskych a iných krmovinách na výrobu 1. generácie biopalív už dramaticky mení vedie k zvyšovaniu cien potravín. WWF verí, že investovanie do 2. generácie povedie k udržateľnejšiemu používaniu pôdy a lepšiemu pomeru emisií skleníkových plynov.

Európski farmári, združení v COPA-COGECA a ktorí požívajú príspevky zo zvýšenia možností zamestnať sa vďaka kultivácii plodín na biopalivá, lobujú za lepšie incentívy na výrobu bioetanolu a za zvýšenie kvót biodieselu v dieselových palivách.

REKLAMA

REKLAMA