WTO kritizuje európsku obchodnú politiku

Podľa správy WTO môže mať rozhodnutie EÚ vytvárať bilaterálne dohody o zónach o voľnom obchode, ako aj rastúce poľnohospodárske clá, negatívne dopady na globálne obchodné rokovania.

Krátka správa

Hoci EÚ vyhlasuje svoj záväzok pokračovať v kole obchodných rokovaní z Doha, jej rozhodnutie rokovať bilaterálne o vytvorení zóny voľného obchodu s Indiou, Južnou Kóreou a desiatimi krajinami združenia ASEAN „môže ešte viac skomplikovať jej obchodný režim a odviesť pozornosť od multilaterálneho systému obchodu“, tvrdí sa v správe WTO o obchodnej politike.

Európska komisia zdôrazňuje, že nová generácia bilaterálnych obchodných zmlúv „v konečnom dôsledku posunie vpred multilaterálnu obchodnú agendu“, nakoľko je navrhnutá tak, aby bola komplementárna k systému WTO. Bilaterálne dohody sa zaoberajú oblasťami ako investície, duševné vlastníctvo a verejné obstarávanie, ktoré ešte pravidlá WTO nepokrývajú. Posun EÚ k bilateralizmu , po suspendovaní globálnych rokovaní v júli 2006, odráža snahu Únie zabezpečiť si prístup na trhy veľkých obchodných partnerov. Je tiež odpoveďou na aktívnu bilaterálnu agendu USA a Japonska.

Správa WTO podčiarkuje fakt, že hoci sa vyjednávači EÚ pokúšajú nájsť spôsob, ako znížiť clá na poľnohospodárske produkty – čo by mohlo pomôcť zachrániť globálne obchodné rokovania – v skutočnosti sa za posledné dva roky zvýšili zo 16,5% na 18,7% (2006), pričom pri niektorých produktoch dosahujú až 427,9%.

Správa poukazuje na relatívne malú účasť poľnohospodárstva na európskom HDP a zamestnanosti (len o niečo viac ako 2%). Žiada „redukciu, alebo elimináciui exportných subvencií a ciel na poľnohospodárske produkty“. Podľa WTO to „prospeje spotrebiteľom a podstatne prispeje k podpore svetovej ekonomiky“.

Zo správy vyplýva aj ´ďalší fakt – zatiaľ čo sa Európa snaží ochrániť svojich farmárov, klesá jej podiel na svetových trhoch s priemyselnými výrobkami. Hlavným dôvodom je odchod firiem do iných regiónov. Priemysel predstavuje asi 20% európskeho HDP.

Podľa správy by sa mala EÚ sústrediť na ďalšiu liberalizáciu služieb, ktoré sú chrbtovou kosťou európskej ekonomiky. To môže posilniť európsku konkurencieschopnosť voči globálnym konkurentom. Služby majú viac ako 77% podiel na európskom HDP a zamestnanosti.

REKLAMA

REKLAMA