WTO: Ponúknuté zníženie farmárskych ciel v EÚ je “iba trik”

Pokus komisára pre obchod ohúriť partnerov v globálnych obchodných rokovaniach nevyšiel. Ponuku, že EÚ zníži poľnohospodárske clá až o 60%, nepovažuje za nič nové Brazília, ale ani Francúzsko.

Peter Mandelson, Flickr: World Economic Forum (CC)
Zdroj: Flickr: World Economic Forum

Pozadie

Zatiaľ posledné kolo rokovaní WTO začalo ešte v novembri 2001 v hlavnom katarskom meste Doha. Rozhovory o globálnom obchode boli odvtedy niekoľko krát prerušené. Aj v súčasnosti sa ocitli v slepej uličke – rozvojové krajiny nie sú ochotné súhlasiť s ďalšou liberalizáciu obchodu a otváraním vlastných ekonomík, pokiaľ USA a EÚ nezrušia protekcionizmus v poľnohospodárstve. Washington a Brusel sa zatiaľ vzájomne obviňujú z neochoty ustúpiť a predložiť na rokovania prijateľnú ponuku.

EÚ ponúka a žiada nižšie clá

Generálny riaditeľ WTO Pascal Lamy zvolal na 21. júla do Ženevy ministrov obchodu 35 kľúčových krajín, aby dosiahli prielom v sedem rokov trvajúcich rokovaniach o ďalšej liberalizácii medzinárodného obchodu.

Komisár Peter Mandelson hneď na úvod stretnutia predložil ponuku, že Únia zníži poľnohospodárske clá o 60%, namiesto doteraz ponúkaných 54%. „Rozhodli sme sa pomôcť tento týždeň rokovaniam skutočne sa naštartovať tým, že zvýšime nami ponúkanú redukciu farmárskych ciel.“

Únia to však podmieňuje súhlasom rýchlo rastúcich ekonomík ako Brazília, India či Čína so znížením ich vlastných priemyselných ciel. Lepší prístup na tieto trhy, stále pomerne silno chránené, je kľúčovou požiadavkou európskych výrobcov.

60% – nič nové?

Hoci Mandelson prezentoval ponuku ako „veľmi podstatné zlepšenie z našej strany“, jeho kolegovia z EÚ i ostatných krajín to vidia inak.

Brazília ju odsúdila ako „čistú lesť“, komisárka EÚ pre poľnohospodárstvo Mariann Fischer-Boel ju nepovažuje za „nič nové“ a francúzska štátna tajomníčka pre obchod Anne-Marie Idrac vôbec odmietla, že by EÚ bola ochotná zvýšiť ponúknutú redukciu ciel.

Podľa Idrac je rozdiel medzi ponukami iba výsledkom prepočítania predchádzajúcej ponuky Komisie, pričom 60% zahŕňa aj tropické produkty ako sú banány, o ktorých ešte nie je dosiahnutá žiadna dohoda.

Pozície

Predseda Komisie Barroso rozhovory v Ženeve privítal. Zdôraznil však, že EÚ nemôže byť jediná, kto zaplatí za dosiahnutie dohody. „Okrem toho, Doha nie je len o poľnohospodárstve – chceme dosiahnuť pokrok aj v priemyselných clách a ostatných oblastiach rokovania, ako sú služby a geografické označovanie.“

Komisár EÚ pre obchod Peter Mandelson súhlasí s tým, že dohoda nebude možná bez toho, aby z nej niečo vyťažila aj EÚ. „Prečo by mal európsky priemysel, ako automobilový či textilný, čeliť doma zníženiu ciel na menej ako 6%, zatiaľ čo colná ochrana tých istých sektorov ostáva nedotknutá, alebo minimálne zasiahnutá, v rýchlo rastúcich ekonomikách sveta? Obmedzené množstvo rozvojových krajín musí akceptovať zníženie ciel (na priemyselné výrobky). Musia byť reálne. V praxi musí zníženie vytvoriť nový trh. To je politická základná línia.“

Francúzska štátna tajomníčka pre obchod Anne-Marie Idrac, ktorej krajina je tento polrok na čele EÚ a je tvrdým advokátom európskeho poľnohospodárstva, poprela, že by Mandelsom prekročil svoj mandát, keď ponúkol zníženie ciel až o 60%. „Je to nový pokrok, nové percento? Odpoveď je nie. Peter Mandelson toto ráno vyhlásil… s čím prišli technické diskusie. Nič menej a nič viac.“

Francúzsky minister poľnohospodárstva Michel Barnier súhlasí s tým, že nejde o novú ponuku. „Žiadna krajina EÚ nie je pripravená akceptovať v tejto otázke novú ponuku.“

Brazílsky minister zahraničných vecí Celso Amorim podľa AFP odmietol Mandelsonove vyhlásenia ako „nezmyselné… čisto štatistické triky“. Hlavný brazílsky vyjednávač Roberto Azevedo dodal: „Tento údaj je dôsledkom iných údajov, na ktorých sa už EÚ dohodla medzi sebou.“

Shelby Matthews, ktorá zastupuje európsku poľnohospodársku loby Copa-Cogeca francúzskym novinám Les Echos povedala, že európski farmári prijali Mandelsonove posledné vyhlásenia „veľmi zle“. Zdôraznila, že už ponúkaných 54% vysoko presahovalo pôvodnú „červenú líniu“ 39% a pre sektor predstavuje stratu 30 miliárd eur ročne. Vyslovila tiež poľutovanie, že zatiaľ čo EÚ znižuje farmárske clá, „Američania zvyšujú subvencie“.

Európski priemyselní lídri nesúhlasia so súčasným stavom rokovaní, na ktorých sa Únia snaží dosiahnuť dohodu za každú cenu. Proti návrhu WTO o prístupe na nepoľnohospodárske trhy protestovali predovšetkým európski výrobcovia automobilov. Podľa nich „neponúka nič výmenou za navrhované zníženie európskych ciel“, obmedzí možnosti exportu a poškodí investície a zamestnanosť v Európe. Generálny riaditeľ ACEA Ivan Hodač povedal: Zdá sa, že je „Európska komisia pripravená obetovať európskych výrobcov automobilov a iné dôležité výrobné sektory, len aby dosiahla celkovú dohodu v Doha.“

K dohode sú skeptické aj mimovládne organizácie. ActionAid zdôrazňuje, že „žiadna dohoda“ je stále lepšou alternatívou ako terajšia „zlá dohoda“, pretože tá by postavenie chudobných krajín iba zhoršila. „Existujúca dohoda z Doha je deformovaná v prospech rozvinutých krajín. Podľa najnovšej verzie textu z júla by mali veľké rozvojové krajiny znížiť clá na tovary priemyselného sektora o približne 60%, zatiaľ čo najdôležitejšie rozvinuté krajiny by ich museli znížiť priemerne o menej ako 30%.“ V Číne, Brazílii a Indii by to podľa organizácie spôsobilo „obrovskú stratu pracovných miest“.

Ďalšie kroky

  • 21.-26. júl 2008: V Ženeve rokujú predstavitelia krajín pre obchod

REKLAMA

REKLAMA