Zastaví EÚ vymieranie zvierat a rastlín?

Séria konferencií, ktoré sa tento týždeň konajú v Bruseli, hľadá spôsoby ak môže EÚ a zvyšok sveta zastaviť vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov a splniť tak svoj záväzok – zastaviť do roku 2010 stratu biodiverzity.

biodiverzita
biodiverzita

 

Pozadie

Komisia zverejnila 22. mája Akčný plán biodiverzity, piaty svojho druhu od roku 2001, kedy sa lídri EÚ na summite zaviazali zastaviť do konca desaťročia znižovanie biodiverzity.

Štyri akčné plány boli prijaté už v roku 2001. Spadali pod širšiu stratégiu EÚ pre udržanie biodiverzity, dohodnutú v roku 1998. Štyri staršie akčné plány sa týkali: uchovávania prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybárstva, a ekonomickej a rozvojovej spolupráce mimo Európy.

Ochrana prírody a biodiverzity je jednou zo štyroch priorít 6. environmentálneho akčného programu EÚ, pokrývajúceho obdobie 2002-2012.

Otázky

Od utorka do piatku (30.máj – 2.jún) budú svetové osobnosti ako šéf WTO Pascal Lamy či bývalý český prezident Václav Havel na konferenciách a seminároch diskutovať o tom, ako zastaviť miznutie živočíšnych a rastlinných druhov.

Podľa Komisie, ktorá konferencie usporiadala ako súčasť Zeleného týždňa, upadajú asi dve tretiny globálnych ekosystémov. V EÚ je ohrozených vyhynutím 42% cicavcov, 43 vtákov, 45% motýľov, 30% bezstavovcov, 45% plazov a 52% sladkovodných rýb.

Diskutujúci budú hovoriť napríklad aj o „teórii ekologickej stopy“, ktorá sa snaží kalkulovať koľko priestoru na planéte potrebuje ľudská aktivita. Inak povedané, koľko pôdy, vody a iných prírodných zdrojov potrebujeme pre získanie jedla, bývania, dopravy či spotrebných tovarov a služieb?

Podľa tejto teórie zanechávajú vyspelejšie ekonomiky na zemi väčšiu ekologickú stopu, než menej rozvinuté národy. A ich tlak na globálny ekosystém rastie s rastom globálnej ekonomiky. Dokáže problém vyriešiť technológia či lepšie plánovanie? Alebo budú pozitíva ekonomickej efektívnosti pohltené rastom svetovej populácie a rýchlym rastom ekonomík ako Čína či India?

Pozície

Podľa Komisie je hlavnou výzvou nájdenie rovnováhy medzi posilnením európskej ekonomiky a redukovaním negatívnych dopadov rastu. Pokúsila sa dokonca oceniť hospodárske benefity „tovarov a služieb ekosystému“, ako je čistý vzduch, voda, produkcia potravy, či regulácia zemskej klímy. Komisia odhaduje, že tieto „tovary a služby“ majú hodnotu asi 26 biliónov dolárov ročne, teda „dva krát viac než sú ľudia schopní za rok vyrobiť“. Komisia uzatvára: „Tieto služby podopierajú náš rast, pracovné miesta a blahobyt.“

Environmentálne organizácie ako WWF EEB (European Environmental Bureau) však tvrdia, že Barrosova Komisia odsunula životné prostredie do pozadia. Dva roky po jej zvolení vraj existujú „konkrétne dôkazy“ že ochrana životného prostredia bola „politicky degradovaná“ v mene cieľa podpory ekonomického rastu a zamestnanosti.

Ďalšie kroky

  • Zelený týždeň prebieha od 30. mája do 2. júna (program)
  • EurActiv prinesie správy o najdôležitejších podujatiach a diskusiách

REKLAMA

REKLAMA