Zelená kniha o energii: novinka alebo ani nie?

V stredu 8. marca bude komisár pre energiu Andris Piebalgs prezentovať Zelenú knihu o európskej energetickej politike, ktorá načrtáva niektoré závažné výzvy pre budúci spoločný európsky prístup k otázkam, vzťahujúcim sa na bezpečnosť ponuky energie a zmeny podnebia.

 

Pozadie:

Vysoké ceny ropy, energetická závislosť EÚ na Rusku a OPEC, nové neistoty, pokiaľ ide o dlhodobú dostupnosť fosílnych palív a akútna potreba zmierniť hladinu skleníkových plynov opätovne naštartovali diskusiu o potrebe európskej energetickej politiky.

V novembri 2000 vydala Komisia Zelenú knihu o bezpečnosti ponuky energie. Zdôraznila v nej potrebu diverzifikácie energetických zdrojov vzhľadom na rastúcu závislosť na Rusku (zemný plyn) a Blízkom Východe (ropa). Zelená kniha viedla k novým legislatívnym iniciatívam, týkajúcim sa používania zdrojov obnoviteľnej energie a efektívnejšieho využívania energie. Komisia tiež pokračovala v úsilí o zlepšenie vnútorného trhu s energiou prostredníctvom liberalizácie sektora s elektrickou energiou a plynom.

Otázky:

Nová Zelená kniha o „bezpečnej, konkurenčnej a udržateľnej energetickej politiky pre Európu“ prinesie argumenty v prospech väčšej integrácie a kooperácie v energetickej politike v EÚ.

V návrhu, ktorý videl EurActiv, je identifikovaných 5 „hlavných cieľov“:

  • hovoriť v energetických otázkach jedným hlasom

  • diverzifikovať mix primárnych energetických zdrojov

  • stať sa najviac energeticky efektívnym regiónom sveta

  • stať sa svetovým lídrom v níkouhlíkovom výskume a vývoji

  • dokončiť vnútorný trh s energiou do roku 2007

Dokument navrhuje šesť prioritných oblastí, ktoré by mali viesť k vývoju „oživenej európskej energetickej politiky“:

  • spoločná európska vonkajšia politika pre bezpečnosť ponuky energie, vrátane napr. vytvorenia skupiny na vysokej úrovni v Rade vo veci strategickej energetickej politiky a zlepšenie energetického dialógu (napr. medzi EÚ a Ruskom či OPEC). Dokument tiež navrhuje každoročné komuniké Komisie o bezpečnosti ponuky energie a vytvorenie „širšieho európskeho energetického spoločenstva“,

  • spoločná európska vnútorná politika pre bezpečnosť ponuky energie, vrátane myšlienky zostaviť Európsku pozorovateľňu pre ponuku energie (na identifikovanie nedostatkov v infraštrutkúre a ponuke) a Európskej centrum pre energetické siete (na koordináciu a zlepšenie prenosných systémov),

  • zvýšenie používania čistých a miestnych energetických zdrojov, vrátane nových iniciatív na stimulovanie preberania obnoviteľnej energie,

  • strategický plán pre európske technológie čistej energie,

  • celoeurópska aktivita pre efektívnejšiu energiu,

  • dokončenie európskeho vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom do roku 2007, vrátane myšlienky na Strategický európsky plán vnútorného trhu s energiou a myšlienok na vytvorenie jednotnej európskej rozvodnej siete.

Je sporné, nakoľko budú členské štáty ochotné nasledovať Komisiu a jej myšlienky na „europeizáciu“ svojich energetických politík. Ako bolo nedávno demonštrované v bojoch o zlúčenie medzi firmami Gaz de France a Suez na jednej strane a Endesa a E-On na strane druhej, národné vlády sú veľmi citlivé na niektoré zo svojich „korunných šperkov“, respektíve na prenos suverenity v tejto oblasti na EÚ.

Výzmamnou sa zdá byť skutočnosť, že paralelne s tým, ako Komisia písala zelenú knihu, pracovná skupina Rady, zaoberajúca sa energiou, pripravovala „Novú energetickú politiku“, ktorá sa zameriava predovšetkým na otázky ponuky energie, ale len v minimálnej miere na nové aktivity.

Pozície:

V tlačovom vyhlásení z 3. marca vyjadrilo združenie Greenpeace svoje sklamanie z prichádzajúcej zelenej knihy a vyzvalo Komisiu, aby pripravila „zelenši“ dokument. „Komisia zlyhala pri stanovení kľúčových a zásadných otázok o budúcnosti energetickej politiky EÚ. Nekladie napr. otáznik nad opodstatnenosť existencie EÚ-25, ktorej dominujú veľké centralizované fosílne a jadrové elektrárne, ani sa nepýta na to, ako spraviť preberanie obnoviteľnej energie a efektívnej energie záväzným,“ vyjadrilo sa združenie Greenpeace.

Environmentálna organizácia sa tiež dotkla návrhu Komisie otvoriť diskusiu o budúcnosti nukleárnej energie. Berúc do úvahy nedávny Eurobarometer, ktorý ukázal, že len 12% Európanov podporuje jadrovú energiu, sa Greenpeace vyjadrilo, že „táto diskusia by mala byť na dlho uzatvorená“.

Greenpeace napokon poukázalo na svoj vlastný „Scenár energetickej revolúcie“, ktorý ukazuje, že „Európa môže vo fázach upustiť od jadrovej energie a súčasne znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2020 o 30%, aby sa tak vyhla nebezpečnej zmene podnebia. Do roku 2050 by mala polovica energetických potrieb Európy pochádzať zo zdrojov obnoviteľnej energie a emisie oxidu uhličitého by mohli byť znížené o takmer 75%.“

Ďalšie kroky:

  • Komisia prijme Zelené knihu pre novú európsku energetickú politiku 8. marca 2006.

  • 14. marca bude Rada diskutovať o zelenej knihe v rámci príprav na jarné stretnutie Európskej rady.

  • Lídri členských štátov EÚ budú diskutovať o zelenej knihe a budúcnosti európskej energetickej politiky 23.-24. marca 2006.

  • Zelená kniha spustí proces konzultácií, ktoré by mohli viesť k bielej knihe so špecifickejšími návrhmi legislatívnych aktivít.

REKLAMA

REKLAMA