Zmeniť zmluvu? Áno, ale len trochu

O vytvorení stáleho mechanizmu na zvládanie kríz v eurozóne panuje na summite EÚ zhoda. O suspendácii hlasovacích práv už menej.

Lídri členských krajín EÚ sa po prvom dni pravidelného summitu v Bruseli zhodli, že je potrebný permanentný systém na zvládanie kríz suverénnych dlhov členský krajín. Podporili aj prísnejšie pravidlá rozpočtovej disciplíny, vrátane sankcií pre štáty, ktoré neudržia svoje deficity a dlhy v požadovaných hraniciach.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že „všetci súhlasia, že musí existovať stály krízový mechanizmus a (…) to si bude vyžadovať obmedzenú zmenu zmluvy.“

Takýto mechanizmus by slúžil len na tie prípady, „kedy by bola ohrozená stabilita eura“.

Berlínu sa nepodarilo získať podporu pre nápad suspendovať hlasovacie práva krajine, ktorá porušuje  pravidlá. To by si pravdepodobne vyžadovalo radikálnejšiu zmenu zmluvy a touto otázkou sa budú lídri zaoberať až neskôr.  Názor Angely Merkelovej je jednoznačný : „Lisabonská zmluva umožňuje odňať hlasovacie práva, ak sú porušené základné hodnoty EÚ.. Podľa môjho názoru, politika, ktorá ohrozuje celé euro …, je politika, ktorá ide proti základným hodnotám EÚ“.

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý predsedá stretnutiu v Bruseli informoval, že ho požiadali, aby pripravil zmenu zmluvy potrebnú pre krízový mechanizmus do najbližšieho summitu v decembri tohto roka. Bude na návrhu spolupracovať s Európskou komisiou.

Právne triky

Bude to pravdepodobne nejaká právna nuansa, ktorá by mohla upokojiť ako Nemecko, ktoré je najviac naklonené otváraniu zmluvy a zároveň aj ďalšie krajiny, ktoré to odmietajú.

Zasvätení hovoria, že pokiaľ ide o zmenu zmluvy, kľúčovým slovom je že bude „zjednodušená“. Tzv. „Zjednodušený revízny postup“ obsiahnutý v článku 48. časti 6 Lisabonskej zmluvy (Zmluvy o EÚ) dovoľuje členských štátom jednohlasne prijať rozhodnutie pozmeňujúce všetky alebo niektoré ustanovenia tretej časti Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorá definuje ako Únia vykonáva svoje činnosti a politiky vrátane hospodárskej a menovej.

Takýto postup by eliminoval potrebu zvolávanie konventu. Európsky parlament by mal v tomto prípade len konzultačnú právomoc, namiesto práva spolurozhodovať. Keďže ide o menovú úniu, poradiť sa štáty budú musieť aj s Európskou centrálnou bankou.

Zmeny by mali byť vykonané do polovice rok 2013, pred tým ako vyprší platnosť súčasného záchranného mechanizmu (ESFM) dohodnutého na jar tohto roka aby pomohol v prípade kríz podobnej gréckej.  

Aj zjednodušená verzia zmeny zmluvy bude musieť byť schválená členskými štátmi v súlade s ich ústavnými požiadavkami, vo väčšine prípadov to bude v národných parlamentoch. Zatiaľ je nejasné, aký postup sa zvolí v Írsku.

Podľa expertov nie je možné túto otázku riešiť cez prístupovú zmluvu Chorvátska, pretože nemá žiadny súvis.

Rozpočet Únie

Kľúčovým spojencom pre nemecko-francúzsky tandem sa na summite stal britský premiér David Cameron. Výmenou za to dostal prísľub o znížení európskeho rozpočtu na budúci rok.

Na základe dohody zašle 11 členských krajín, vrátane tria Británia, Nemecko, Francúzsko, list Európskej komisii a Európskemu parlamentu, v ktorom označia plány navýšiť rozpočet EÚ na budúci rok o 5,9 % „za mimoriadne neakceptovateľné v čase, keď musíme prijímať ťažké rozhodnutia na národnej úrovni o kontrole verejných výdavkov“. List je podpísaný aj lídrami Holandska, Švédska, Českej republiky, Dánska, Rakúska, Fínska, Slovinska a Estónska.

Lídri EÚ trvajú na stope pre navýšenie rozpočtu ako sa na ňom dohodli ministri financií, teda na úrovni 2,9 %.

Rokovania o budúcoročnom rozpočet EÚ medzu Radou a EP odštartovali 27. októbra. Cameron tvrdí, že plánované zvýšenie rozpočtu by daňových poplatníkov v jeho krajine stálo miliardu eur.

Európsky parlament, ktorý navýšenie už schválil má podľa Lisabonskej zmluvy plnú právomoc o rozpočte Únie spolurozhodovať.

„Ak je Cameron pripravený vzdať sa britského rabatu, tak určite vieme diskutovať o znížení rozpočtu“, povedal Martin Schulz, líder skupiny Socialistov a Demokratov v Európskom parlamente pre EUX.TV, ktoré pôsobí v spolupráci s EurActiv.sk.

„Európsky rozpočet nemožno porovnávať s národným, nie sú v ňom žiadne vlastné zdroje. Nemáme európske dane. Nemáme žiadne vlastné peniaze. Sú to peniaze, ktoré prichádzajú od členských krajín. Nerobíme žiadne dlhy. Britský rozpočet treba okresať, pretože je tam obrovský dlh. Európa nemá dlhy.“

Pozície

Slovenská premiérka Iveta Radičová vyjadrila spokojnosť s tým, že všetky podmienky, ktoré Slovensko požadovalo, by mali byť súčasťou permanentného krízového mechanizmu. Ide napríklad o spoluzodpovednosť privátneho bankového sektora za prípadné budúce krízy.

Pokiaľ ide o zmluvu, Slovensko sa prikláňa k procedúre doplnku k zmluve.

V otázke hospodárskeho riadenia Slovensko najprv žiada, spolu s ďalšími krajinami, dohodu  o zohľadňovaní nákladov na dôchodkovú reformu (v prípade, že je stabilná) pri posudzovaní deficitu a verejného dlhu členských krajín. Podľa premiérky vláda podporuje kompromisnú dohodu o stupňovitom charaktere sankcií za rozpočtové prešľapy, napriek tomu, že pôvodne presadzovala ich automatickosť.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA