COP21: Právna záväznosť klimatickej dohody odplaší viaceré krajiny

Právna povaha zmluvy a jej mechanizmy budú silným faktorom ovplyvňujúcim správanie krajín a úspech globálneho klimatického snaženia.

Klimatická konferencia OSN v Paríži sa začína už o necelý týždeň. Analytici dávajú v poradí 21. stretnutiu väčšie nádeje na úspech, ako predchádzajúcim pokusom zastaviť otepľovanie planéty a zmierniť klimatické zmeny.

Hlavným svetovým promotérom už nie je len Európska únia, k úsiliu sa pridala aj Čína, India a Spojené štáty americké, ktoré už podpísali viacero vyhlásení na vysokej úrovni.

Ďalším dôvodom na nádej je aj „pocit vlastníctva“, ktorý krajiny sveta cítia voči svojim záväzkom. Povedal to na 9. ročníku Stredoeurópskej energetickej konferencie generálny riaditeľ Sekcie environmentálnych politík Ministerstva životného prostredia SR, Norbert Kurrila.

Vyjednávači parížskej dohody na rozdiel od predchádzajúcich rokovaní nestanovujú presné objemy, o ktoré musia štáty znížiť svoje emisie. Jednotlivé ekonomické bloky a krajiny si mohli samé určiť, o koľko sú schopné a ochotné skleníkové plyny znižovať. Doposiaľ svoje národné záväzky sekretariátu OSN zaslalo viac ako 160 krajín sveta.

Ak by štáty OSN neprijali na ochranu klímy žiadne nové opatrenia a pokračovali by v nastavených trendoch, planéta by sa do konca storočia oteplila o 6 stupňov Celzia. V prípade, že svetoví lídri svoje národné klimatické záväzky aj naozaj dodajú, podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry sa dostaneme na 2,7 stupňovú trajektóriu.

Revízia cieľov má byť povinná

Nová klimatická dohoda musí byť podľa programového riaditeľa Inštitútu pre udržateľný rozvoj a medzinárodné vzťahy (IDDRI), Thomasa Spencera, v prvom rade „ambiciózna“. Na dosiahnutie dlhodobého cieľa – udržať otepľovanie planéty pod 2 stupne Celzia, ale aj konkrétnych krátkodobých cieľov – do roku 2050 znížiť svetové emisie o 50 % oproti roku 1990, potrebuje „povinný prehodnocovací mechanizmus“.

Znamená to, že parížska dohoda bude pravdepodobne obsahovať princíp, ktorý umožní „opätovne si sadnúť za rokovací stôl, na pravidelnej báze, a navrhnúť nové ciele na znižovanie emisií“. V kuloároch sa hovorí o päťročnom intervale, čo by znamenalo, že krajiny OSN budú musieť zaslať prehodnotené záväzky už koncom roka 2020.

Pre Slovensko by sprísňovanie cieľov mohlo byť problematické, potvrdil na konferencii generálny riaditeľ Sekcie environmentálnych politík MŽP Norbert Kurrila. „Hoci sme vyjednávali v blokoch, vnímame tu aj silný národný komponent. EÚ príkladovo prisľúbila do roku 2030 nížiť emisie skleníkových plynov o aspoň 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Žiadna iná krajina, pokiaľ ide o úroveň ambícií, sa k nám ešte nepriblížila,“ povedal.

Zapojiť sa musia všetci

Hlavným cieľom COP 21 je vyrokovať všeobecne platnú dohodu, ktorú na rozdiel od predchádzajúcich protokolov ratifikujú všetky krajiny. Kjótsky protokol zo začiatku 90. rokov rozdelil krajiny OSN na rozvinuté a rozvíjajúce sa, pričom zodpovednosť za znižovanie emisií skleníkových plynov a financovanie klimatických programov ostala na pleciach prvej skupiny, kam patrí aj Slovensko.

Podľa zástupcov Európskej komisie toto prerozdelenie už neodráža dnešnú „ekonomickú realitu“. Svoju časť zodpovednosti za otepľovanie planéty musia niesť aj krajiny globálneho juhu.

„Najrozvinutejšie ekonomiky by mali hrať vedúcu úlohu, zapojiť sa ale musia všetky krajiny,“ poznamenala na konferencii riaditeľka Odboru európskeho a medzinárodného trhu s uhlíkom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie zodpovedného za klimatické politiky, Mary Veronica Tovšak-Pleterski.

Právna záväznosť neistá

EÚ bude počas posledných rokovaní presadzovať právne záväznú podobu dohody, najlepšie vo forme protokolu, ktorá bude obsahovať „robustný transparentný mechanizmus“ na kontrolu plnenia národných záväzkov.

Komisia našla podporu aj v zástupcoch slovenských oceliarov. „Takáto multilaterálna právne záväzná dohoda pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a podporí svetové znižovanie emisií efektívnym spôsobom,“ vyhlásil viceprezident pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania U.S. Steel Košice, Miroslav Kiraľvarga.

EÚ musí podľa Kiraľvargu ochrániť európskych výrobcov pred konkurenciou, ktorá „neoperuje pod rovnako prísnymi environmentálnymi pravidlami“ a zvážiť, aké opatrenia prinesie v prípade, že parížska klimatická konferencia neuspeje.

Právne záväzná dohoda so sankčným mechanizmom by však podľa analytikov mohla byť problémom pre druhého najväčšieho svetového znečisťovateľa, Spojené štáty americké, ktoré z podobných dôvodov neratifikovali ani Kjótsky protokol.

„Pre prezidenta Obamu bude podstatné, aby mohol prísť pred Kongres a povedať, že je možné implementovať túto dohodu na základe už existujúcej regulácie,“ vysvetlil Thomas Spencer z IDDRI.

„Nikde v americkej legislatíve sa nehovorí, že USA znížia emisie o 26-28 % (tak ako si stanovili v národných záväzkoch zaslaných OSN). Ide skôr o prístup, kde na základe plánov v rôznych zákonoch chcú dosiahnuť spomínaný cieľ,“ doplnil Spencer s tým, že Spojené štáty budú súhlasiť s právnou záväznosťou niektorých častí, „nie však výsledkov“.

Túto interpretáciu potvrdzujú aj americký zástupcovia. „USA nie sú jediná krajina, ktorá je znepokojená právnou povahou tejto zmluvy,“ povedal riaditeľ amerického regionálneho úradu pre životné prostredie, vedu, technológiu a zdravie v Budapešti, Raffi V. Balian. „Je dôležité si uvedomiť, že viacerí významní producenti emisií odídu, ak každé ustanovenie tejto zmluvy bude právne záväzné,“ potvrdil Balian, pričom podotkol, že právna záväznosť môže výrazne ovplyvniť ambicióznosť zväzkov, ktoré budú krajiny ochotné skutočne zaviesť do národnej legislatívy.

Kto to zafinancuje?

Ešte na klimatických rokovaniach v dánskej Kodani sa rozvinuté krajiny dohodli, že do konca roka 2020 mobilizujú 100 miliárd dolárov ročne na financovanie projektov pre najchudobnejšie krajiny sveta.

V roku 2014 krajiny vyzbierali 62 miliárd dolárov, z čoho väčšinu zaslala práve Európska únia. V budúcnosti by podľa zástupcu MŽP Norberta Kurillu moli prispieť aj rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky ako Čína, India ale aj napríklad Mexiko.

Čo sa týka pomoci pre európskych priemyselných výrobcov, Európska komisia odporúča využiť financie dostupné vInovačnom fonde, ktorý vznikne v rámci energeticko-klimatického balíčka 2030. Na rozdiel od predchádzajúcich fondov NER 300, ktoré Slovensko vôbec nevyužilo, budú financie dostupné aj pre menšie modernizačné projekty.

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA