Lacné fosílne palivá sú pre Európu problémom

Z dlhodobého hľadiska zvyšujú závislosť EÚ na krajinách Blízkeho východu. Lacné uhlie poškodzuje európskych oceliarov.

Nízke ceny ropy sú príjemné pre spotrebiteľ a krajiny dovážajúce „čierne zlato“. Z dlhodobého hľadiska však znižujú energetickú bezpečnosť Európy, potvrdil to Pawel Olejarnik z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) na 9. ročníku Stredoeurópskej energetickej konferencie.

IEA v rámci tohtoročnej výhľadovej správy pracovala aj so scenárom, v ktorom nízke ceny ropy, 50-55 dolárov za barel, ostanú aj po roku 2020. Tento scenár však agentúra považuje za „nepravdepodobný“.

Dlhodobé nízke ceny ropy by podľa Olejarnika dostatočne nestimulovali investície do energetickej efektívnosti a práve naopak podnietili by zvýšenie dovozu ropy. „Väčšina tejto ropy bude z krajín Blízkeho východu. Podľa našich odhadov by bol svet v roku 2040 výrazne závislejší od blízkovýchodných krajín ako kedykoľvek v minulosti,“ povedal.

Problémy by mohla mať najmä EÚ, ktorá v najbližších desaťročiach výrazne zvýši svoju dovozovú závislosť. Európska únia bude podľa odhadov IEA do roku 2040 dovážať 85 % potrebnej ropy, 80 % zmenného plynu a asi 60 % všetkého uhlia a to najmä kvôli znižujúcej sa domácej produkcii.

Investície do bezemisných zdrojov energie a energetickej účinnosti by mohli EÚ odbremeniť. Fosílnych palív sa však svet nezbaví tak rýchlo. Aj v prípade, že krajiny OSN zavedú opatrenia na zastavenie globálneho otepľovania pod 2 stupne Celzia budú ropa, uhlie a plyn tvoriť väčšinu potrebnej energie. „Dokonca aj v našom „2 stupňovom svete“ v roku 2040 budú podľa našich výpočtov fosílne palivá tvoriť až 60 % celkovej energie,“ potvrdil Olejarnik.

Rafinérie sa pripravujú na budúcnosť

Problémový z hľadiska obmedzovania emisií nie je podľa Olejarnika energetický sektor, ktorý môžeme ľahko dekarbonizovať prostredníctvom výroby energie z plynu, obnoviteľných zdrojov alebo jadrovej energie. Najväčšou výzvou je podľa neho sektor dopravy, ktorý vo väčšine prípadov využíva ropu.

„Ak sa pozriete na naše čísla, tak zistíte, že je to práve sektor dopravy, ktorý v našom „2 stupňovom svete“ bude emitovať viac skleníkových plynov ako energetický sektor,“ doplnil Olejarnik s tým, že parížska klimatický konferencia je dobrým krokom v pred, „musíme však urobiť viac v otázke nízkouhlíkových pohonných hmôt a energetickej efektívnosti“.

Zástupcovia slovenskej rafinérie skupiny MOL, Slovnaft, sa pripravujú na budúci pokles dopytu po rope. Európska únia však podľa ekonomického poradcu šéfa Slovnaftu Mareka Senkoviča nemôže umelo podporovať jeden druh energie na úkor inej, pretože „urýchľovanie prirodzeného vývoja prináša obrovské vedľajšie náklady“.

Revízia energetických a klimatických cieľov EÚ by mala byť zároveň flexibilnejšia. „Nemôžeme čakať 10 rokov, kým Únia zastaví zlý trend,“ ukončil Senkovič, pričom poukázal na podporu biopalív, ktoré podľa neho ukázali, že nie sú ekonomickejšou a ekologickejšou alternatívou. Upozornil aj na dotácie výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa nepriamo prenášajú na „tradičné odvetvia“.

Nízka cena uhlia ohrozuje európskych oceliarov

Európa v súčasnosti čelí kríze v oceliarskom priemysle a to najmä v dôsledku lacných čínskych produktov, ktoré sú podľa zástupcov sektora „dumpované“. Vo Veľkej Británii už o prácu prišlo približne 4000 zamestnancov, optimalizovať výrobu musia aj slovenské prevádzky.

Podľa profesora Petra Baláža z Ekonomickej univerzity v Bratislave nemá problémy oceliarov na svedomí neférový obchod v podobe umelo podporovaného vývozu ale najmä lacné uhlie a lacná pracovná sila.

Čína dováža 50 % celkovej produkcie svetového uhlia. Kvôli neočakávanému zníženému dopytu a spomaleniu rastu hospodárstva cena tejto komodity poklesla z 220 dolárov za metrickú tonu v roku 2007 na súčasných 50 dolárov.

„V Európe máme drahú pracovnú silu a dotované uhlie,“ poznamenal Baláž. Práve dotácie do nerentabilných zdrojov energie podľa Baláža vedú k vytvoreniu takmer „fiktívnej“ ceny energií, na základe ktorej nemôžeme na svetových trhoch „nastaviť konkurencieschopnú cenu svojich výrobkov“.

Práve nízka cena fosílnych palív by mala podľa Baláža vytvoriť priestor na zastavenie uhoľných dotácií. V EÚ sú však často spojené s inými politickými cieľni ako napríklad s udržaním zamestnanosti a preto promptnejšie riešenie neočakáva. Napríklad Slovensko podporuje ťažbu domáceho hnedého uhlia z hornonitrianskych baní, na ktorej podľa vlády závisí približne 4000 pracovných pozícií.

Pozor na Čínu

Čína reštrukturalizuje svoje hospodárstvo, sústreďuje sa najmä na rozvoj sektora služieb a produkciu „sofistikovaných“ výrobkov s pridanou hodnotou. Ak si chce Slovensko a EÚ udržať voči Číne svoju konkurencieschopnosť musí podľa profesora Baláža zvýšiť investície do vzdelávania a obnoviť vedecko- výskumnú základňu.

„Čína do vzdelávania ročne investuje 3 % svojho HDP, priemer EÚ sú 2 % HDP, na Slovensku sme schválili rozpočet s 0,41 %,“vysvetlil profesor Baláž. „1/5 študentov na prestížnych amerických univerzitách je čínskeho pôvodu a títo ľudia sa vrátia späť a povedú čínske hospodárstvo.

Otázka už nebude, či necháme Číňanov niečo vyrábať, ale či oni od nás niečo do budúcna budú vôbec potrebovať,“ dodal, pričom poznamenal, že Čína sa teraz iba „nadychuje“ a absorbuje európske technologické know-how. V budúcnosti však podľa Baláža musíme počítať s tým, že Čína bude svoje technológie vyvážať do EÚ ako v prípade fotovoltaiky.

Podľa ekonomického radcu šéfa Slovnaftu Mareka Senkoviča už Európa nemôže ďalej podporovať konkurentov z Číny predajom know-how „Už dnes čínske, indické ale aj rafinérie na Blízkom východe konkurujú tým európskym. Na 1 tonu ropy dokážu vyrobiť 60 % ropných výrobkov a zvyšok je odpad. Naša rafinéria dokáže z 1 tony vyprodukovať až 86 %. Ak si chceme zachovať svoju konkurencieschopnosť musíme si ponechať tento technologický náskok,“ povedal Senkovič.

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA