Ministri pre energetiku sa dohodli na dodávkach plynu v čase krízy

Slovenskému predsedníctvu sa podarilo dosiahnuť kompromis pri nariadení o energetickej bezpečnosti.

Únijným ministrom zodpovedným za energetiku sa v pondelok 5. decembra podarilo schváliť kompromisný návrh nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, vyhlásil slovenský minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), ktorý dnešnému zasadnutiu predsedal.

Na základe dosiahnutého kompromisu môže Rada EÚ začať rokovať s Európskym parlamentom a Európskou komisiou (EK).

Bližšie k energetickej únii

“Vypracovali sme kompromisný návrh, ktorý jednotlivé krajiny pripomienkovali a dnes sme dospeli k záverečnému textu,” skonštatoval Žiga v pondelok. Návrh stanovuje jasné pravidlá v regionálnej spolupráci, solidarite a výmene informácii pri zmluvách na dodávky zemného plynu. Podľa ministra je po dnešku EÚ bližšie k vytvoreniu energetickej únie.

“Hovorili sme o solidarite, o transparentnosti v prípade dodávok, takže my sme nehovorili o jednej krajine, ale o Európskej únii ako o jednom celku, ktorý sa musí sa správať smerom dovnútra aj navonok jednotne,” skonštatoval minister.

V otázke regionálnej spolupráce vzniknú skupiny štátov, ktoré vzišli z analýzy rizík možných výpadkov dodávok plynu. Prostredníctvom krízových modelov by mali dostať štáty v prípade výpadkov návrhy na riešenie situácie.

Solidarita ako posledná možnosť

“Solidarita je mechanizmom poslednej inštancie, ak už všetky ostatné núdzové nástroje zlyhali,” vysvetlil Žiga s tým, že solidárne štáty dostanú finančnú kompenzáciu na základe výpočtov odrážajúcich ich národné špecifiká.

Členské štáty sa zhodli na tom, že si chcú vymieňať informácie o obchodných zmluvách na dodávku zemného plynu, ale s výnimkou cien.

“Dlhodobé kontrakty, ktoré zabezpečujú viac ako 40 % ročnej spotreby členských štátov, bude posudzovať stanovený orgán s ohľadom na bezpečnosť dodávok v členskom štáte aj širšom regióne,” uviedol Žiga. Poskytovanie údajov sa bude týkať aj menších zmlúv, ktoré majú strategický význam.

Rôzne názory na zimný balíček

Členské štáty dnes prvýkrát diskutovali o novom balíku opatrení návrhov EK, ktoré majú priniesť čistejšiu a efektívnejšie využívanú energiu, vyššiu energetickú bezpečnosť a viac slobody v tejto oblasti pre spotrebiteľov.

Podľa Žigu sa reakcie na balík rôznili.

Zazneli návrhy, aby bol balík v súlade klimatickými cieľmi, prinášal viac predvídateľnosti a stability, alebo prispel k väčšej integrácii trhov s elektrickou energiou. Poľsko napríklad presadzovalo, aby časť elektrickej energie mohlo naďalej vyrábať v uhoľných elektrárňach.

Bilancia slovenského predsedníctva

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič prítomným ministrom vysvetlil zámery a dopad širokého balíka opatrení v oblasti energetiky s názvom “Čistá energia pre všetkých”, ktorý znamená ukončenie hĺbkovej reformy európskej energetiky.

Slovenský eurokomisár zároveň dodal, že bol to aj čas na bilancovanie úspechov slovenského predsedníctva v tejto oblasti, kde podľa neho zaznelo veľa pozitívnych slov.

Ministri ocenili prínos slovenského predsedníctva pri ratifikácii Parížskej dohody, ale aj návrhy, ktoré majú šancu byť zakončené počas “slovenského semestra” – transparentnosť v oblasti medzivládnych kontraktov či smernica o bezpečnosti dodávok plynu.

Šefčovič počul pozitívne ohlasy na balíček

“Väčšina ministrov sa vyjadrovala aj k balíku ‘Čistá energia pre všetkých’ a musím povedať, že som bol povzbudený pozitívnymi reakciami, ktoré som si vypočul,” uviedol Šefčovič.

Zároveň priznal, že v prezentovanom megabalíku sú citlivé témy, ktoré bude treba riešiť do budúcna. Je to oblasť regulovaných cien energií (nesúhlas Maďarska) či pokračujúce využívanie technológií na ťažbu uhlia (problém pre Poľsko). Viaceré krajiny tiež poukázali, že lídri EÚ sa v roku 2014 dohodli na 27-percentnom strope pre energetickú efektívnosť a EK teraz navrhuje hranicu 30 percent.

Celkovo však podľa jeho slov energetický balík z dielne eurokomisie a aj v ňom stanovené ciele boli Radou ministrov pozitívne vnímané. “Moja výzva členským krajinám bola jasná. Teraz sú už všetky časti hĺbkovej energetickej reformy na stole a treba si vysúkať rukávy a začať intenzívne rokovať s Európskym parlamentom už na budúci rok, aby sme ešte počas obdobia tejto komisie (do konca roka 2019) videli, že všetky jej návrhy boli zrealizované a prijaté,” povedal v závere Šefčovič.

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA