Nové pravidlá pre trh s elektrinou diskriminujú uhlie, tvrdia stredoeurópske firmy

Dizajn trhu s elektrinou počíta s obmedzením úlohy uhoľných elektrární.

Minulý týždeň navrhla Európska komisia nový dizajn trhu s elektrinou.

Má zabezpečiť, aby trhové signály viac motivovali energetické a priemyselné firmy k investíciám do kapacít pre výrobu a spotrebu.

Elektrina ako vzácna komodita

„Národné trhové pravidlá ako cenové stropy a štátne zásahy v súčasnosti zabraňujú tomu, aby sa v cenách odrážala vzácnosť elektriny,“ napísala Komisia v návrhu nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou, ktorý je súčasťou zimného balíčka.

To znamená, že členské štáty sa budú musieť zmieriť s odstránením cenových stropom na trhu s elektrinou, a s tým, že ceny sa v niektorých momentoch významne zvýšia.

Trhy jednotlivých členských štátov alebo regiónov by sa mali viac integrovať, keďže súčasné cenové zóny vždy neodrážajú vzácnosť elektriny. Namiesto toho kopírujú politické hranice, tvrdí Komisia.

Alternatíva k spolupráci neexistuje

„Ak je v nejakej oblasti silný dopyt, ceny by mali byť určite vysoké, aby do tohto regiónu prilákali obchod,“ povedal Oliver Koch z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku na SET Plan – Central European Energy Conference X.

„Môžete si zorganizovať trh v národnom rámci, ak si to želáte, ale jedna vec je jasná: Bude to omnoho nákladnejšie,“ vysvetlil Koch na minulotýždňovej bratislavskej konferencii.

„Spolupracovať je ťažké, ale iná alternatíva neexistuje.“

Kapacitné mechanizmy namiesto dôvery

Viacero členských štátov však stratilo dôveru v cenové signály od trhu. Namiesto toho začali pracovať na kapacitných mechanizmoch.

V takýchto schémach dostávajú výrobcovia elektriny alebo prevádzkovatelia demand response (reakcia na dopyt) odmenu za to, že svoje kapacity udržujú v pohotovostnom režime.

Tie by mali zabezpečiť dostatok elektriny napríklad vo chvíľach, keď ju nedokážu vyrábať solárne alebo veterné elektrárne.

Čo ukázalo vyšetrovanie

Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž pred poldruha rokom spustilo špeciálne vyšetrovanie, ktoré zakončilo koncom novembra. V 11 členských štátoch našlo 35 minulých, súčasných, alebo plánovaných kapacitných mechanizmov.

Tieto krajiny veria, že v súčasných trhových podmienkach s nízkymi veľkoobchodnými cenami potrebujú energetické firmy dotácie, pretože inak by neinvestovali do výrobných kapacít.

Tieto schémy môžu podľa kritikov rozbíjať jednotný trh, deformovať súťaž uprednostňovaním niektorých výrobcov alebo typov technológií a vytvárať prekážky pre cezhraničný obchod.

Hodnotenie adekvátnosti

Komisia chce tento problém riešiť celoeurópskou harmonizáciou „hodnotenia adekvátnosti“.

To by malo pomôcť vyhodnotiť, či je potrebné odmeňovať zabezpečenie dostatočnej kapacity alebo či nemôže byť elektrina dovezená z iného štátu.

Toto hodnotenie by mala vypracúvať Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) a schvaľovať európska Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER).

Úloha členských štátov

„Celoeurópska analýza je veľmi dôležitým základom, ktorý nesmieme ignorovať pri hodnotení kapacitného mechanizmu. Ale mám pocit, že zakladať rozhodnutie len na hodnotení EÚ by bolo neprimerané,“ povedal na konferencii generálny tajomník ENTSO-E Konstantin Staschus.

Zdôraznil, že čoraz vyššie množstvo elektriny vyrábajú malé prevádzky na miestnej úrovni a úloha reakcie na dopyt sa tiež zvyšuje.

Členské štáty by preto mali mať povolené zvážiť vlastné analýzy na základe inteligentných sietí, vysvetlil Staschus.

Žiadna podpora pre uhoľné elektrárne

Polemiku na konferencii spôsobil ďalší návrh, ktorý je súčasťou novej verzie nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou.

V súlade s emisnými štandardmi Európskej investičnej banky by nemali byť kapacitné mechanizmy dostupné pre novopostavené elektrárne nad úrovňou 550 gramov CO2  na každú vyrobenú kilowatthodinu. To by znamenalo, že výrobné kapacity na uhlie by sa nemohli podieľať na podporných schémach.

Pre existujúce elektrárne by však malo platiť prechodné obdobie piatich rokov po vstupe nariadenia do účinnosti.

Nespokojní Stredoeurópania

Pre krajiny, ktoré sa spoliehajú na uhlie by to znamenalo, že významnú časť ich energetického portfólia by sa neoplatilo prevádzkovať.

Podľa Macieja Burnyho z najväčšej poľskej elektrárenskej spoločnosti PGE by krajina čelila veľkému nedostatku výrobných kapacít po roku 2025.

„V princípe sme proti akýmkoľvek kapacitným mechanizmom, ak nie sú dostatočne odôvodnené. Ale zo širšej perspektívy existujú rôzne podmienky a energetické mixy v jednotlivých členských štátoch a podľa súčasných pravidiel EÚ pre štátnu pomoc by sa mal uplatniť princíp technologickej neutrality,“ podčiarkol Robert Jambrich zo Slovenských elektrární.

Pointa zimného balíčka

„Pointou tohto návrhu je, že odmeny za kapacitné mechanizmy by sa zhmotnili v dotáciách pre prežitie elektrární, ktoré by inak opustili trh,“ vysvetlil Koch z Komisie. Dodal, že išlo o politickú voľbu Komisie, ktorá sa stala súčasťou návrhu v poslednej minúte.

„Toto je balíček pre cestu k dekarbonizácii v rokoch 2030, 2040 alebo 2050. Úloha uhlia bude v tej dobe veľmi obmedzená,“ doplnil Koch.

„S týmto predpokladom nesúhlasia všetci. Ale je to jedna zo základných myšlienok balíčka.“

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA