Riadenie Energetickej únie má byť podľa V4 “flexibilné”

Región strednej Európy momentálne najviac zaujíma možná odstávka ukrajinského tranzitu plynu a miera voľnosti, ktorú si štáty v energetickej politike ponechajú.

Plynová kríza v roku 2009 stála slovenskú ekonomiku viac ako jednu miliardu eur. Toto poznanie, spolu s pokračujúcim konfliktom na Ukrajine, ilustruje potrebu projektu Energetickej únie, povedal v úvodnom prejave na 9. ročníku Stredoeurópskej energetickej konferencie slovenský prezident Andrej Kiska.

Nord Stream 2 ani Európa nie je „iba biznis“

Otvoril v ňom aj otázku realizácie projektu Nord Stream 2, ktorý môže znamenať úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska do Európy cez Ukrajinu a Slovensko. Prezident sa nestotožňuje s argumentom, že je to „iba“ obchodný projekt súkromných spoločností a nemala by sa do neho miešať politika. Tento postoj je podľa neho v rozpore so záujmom znižovať závislosť na ruskom plyne.

„Je namierený priamo proti strategickému a dôležitému cieľu stabilizovať situáciu na Ukrajine a umožniť jej ďalší rozvoj. Pokiaľ budeme ochotní akceptovať, že Nord Stream 2 je „iba“ súkromný biznis, potom, žiaľ, dáme za pravdu euroskeptikom, ktorí tvrdia, že celý projekt EÚ je iba obyčajný biznis.“

Pokiaľ ide o iné aspekty Energetickej únie, Kiska sa nestotožňuje s hlasmi, ktoré na Slovensku hovoria, že kvôli rozdielnej štruktúre priemyslu a kúpyschopnosti obyvateľstva nebude možné dosiahnuť harmonizáciu regulačných politík. Tie majú vplyv na to, že Slovensko má jednu z najvyšších cien elektriny v regióne, čo ovplyvňuje konkurencieschopnosť podnikov.

„Je prirodzené, že členské štáty si strážia národné regulačné politiky— ale ak sa chceme pohnúť dopredu, musíme byť schopní myslieť dopredu a robiť správne strategické rozhodnutia.“

Holistická perspektíva

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za projekt Energetickej únie Maroš Šefčovič v svojom príspevku vyhlásil, že široká podpora pre budovanie Energetickej únie, s ktorou sa naprieč EÚ a medzi aktérmi stretáva, vyplýva z „holistickej perspektívy“ celého projektu.

Šefčovič uplynulý týždeň predkladal správu o stave jeho implementácie. Zmyslom takéhoto postupu je podľa jeho slov, aby témy spojené s Energetickou úniou boli jasne zaznačené v „politickom kalendári“ a diskusia sa dostala za tradičné kruhy odborníkov v energetike. Sám bude preto témy prezentovať aj na Rade ministrov pre dopravu, konkurencieschopnosť, vedu a výskum ale aj pred ministrami sociálnych vecí, pretože, ako hovorí, tranzícia, ktorú Energetická únia predpokladá, sa podarí „len ak bude férová“.

Pokiaľ ide o V4, jej projekty v oblasti energetickej infraštruktúry sú dobre pokryté v nedávno zverejnenom zozname projektov spoločného záujmu (PCI). Tento zoznam má podľa Šefčoviča prispieť aj k tomu, aby napríklad vybudovanie nového interkonektoru netrvalo v priemere 12 rokov, ako je to v súčasnosti.

V príspevku načrtol aj budúce kroky. V  roku 2016 má Komisia ambíciu predložiť na stôl 80 % z toho, čo prisľúbila ako obsah Energetickej únie. Stane sa tak v rámci troch balíkov. Prvý sa očakáva vo februári a bude pokrývať bezpečnosť dodávok, smernicu o plyne, transparentnosť medzivládnych dohôd v energetike, novú stratégiu pre LNG ako konkurencieschopnú globálnu komoditu a stratégiu pre kúrenie a ochladzovanie budov.

Leto sa bude niesť v znamení druhého balíka, ktorý nadviaže na výsledky parížskej klimatickej konferencie a pokryje sektory, ktoré nespadajú pod systém obchodovania s emisiami (ETS), najmä poľnohospodárstvo, doprava a stavebníctvo. Tretí, jesenný balík, bude o novom dizajne trhu s elektrinou a integrácii OZE, dotačných schémach a regionálnej spolupráci.

Riadenie Energetickej únie

Vo štvrtok (26. 11.) bude Maroš Šefčovič ministrom EÚ prezentovať systém riadenia Energetickej únie. Jeho kľúčovou súčasťou sú národné energeticko-klimatické plány. Ide to dlhodobé plány, ktoré momentálne vypracúva len malá časť členských krajín. Európska komisia navrhuje spoločnú štruktúru aj metodológiu na tvorbu ich obsahu, pričom by prvú štandardizovanú sériu správ rada videla čo možno najskôr.

Šefčovič bude apelovať na členské štáty, aby prácu na národných energetických a klimatických plánoch neodkladali. Argumentuje, že každý štát musí mať dostatočne dlhý časový proces na prípravu ale aj verejnú diskusiu o týchto plánoch.

Podľa Lenky Kováčovskej z českého ministerstva obchodu a priemyslu je text o riadení Energetickej únie, ktorý bude Šefčovič prezentovať, kompromisom a to aj vďaka krajinám V4 a ďalším štátom s podobnými postojmi. Týmto krajinám záležalo na tom, aby systém riadenia Energetickej únie poskytoval záruky pre flexibilitu pre všetky členské štáty. Národné energeticko-klimatické plány by podľa nej mali byť plne v rukách členských štátov a zamerať sa na zníženie administratívnej záťaže, najmä pri plánovaní a reportingu.

Maďarský štátny tajomník pre energetiku András Aradszki dodáva, že riadenie Energetickej únie by malo vychádzať z existujúcich regionálnych platforiem a rešpektovať suverenitu štátov.

Vyšehradská perspektíva

V panelovej diskusii zloženej zo zástupcov štátnych orgánov zo Slovenska, Česka a Maďarska zazneli voči Energetickej únii niektoré rovnaké požiadavky. Keďže konečná miera jej implementácie je na pleciach členských štátov, očakávajú krajiny „veľkú dávku flexibility“.

Úlohu Európskej komisie vidia v úlohe mediátora, ktorý všetkým aktérom poskytuje jasné a pravdivé informácie o dosiahnutom pokroku.

Česká republika na Energetickej únii oceňuje vyvážený prístup medzi jednotlivými piliermi, ktorý priniesla. Špeciálne sa to týka tém bezpečnosti, jednotného trhu s energiami a konkurencieschopnosti členských štátov. „Ak má byť Energetická únia úspešná, tak musí nekompromisne rešpektovať vyvážený rozvoj všetkých pilierov,“ hovorí Kovačovská z českého ministerstva priemyslu a obchodu.

Zdôrazňuje zároveň úlohu prepájania regionálneho trhu na trhy západnej Európy. Česká republika súhlasí s Európskou komisiou v otázke energetickej chudoby, ktorá sa má riešiť cielenými sociálnymi politikami, nie reguláciou taríf za energie.

Slovensko sa sústreďuje na otázku energetickej bezpečnosti a slobodu v energetickom mixe. Konkurencieschopnosť pri sledovaní cieľov Energetickej únie je tiež slovenskou citlivou otázkou.

Tou je aj udržanie existujúcich tranzitných ciest, ktoré by mali rešpektovať aj nové projekty. S Českou republikou a Maďarskom sa Slovensko zhoduje na tom, že prínos komerčného plynovodu Nord Stream 2 je minimálne sporný. Slovensko hovorí o nesystémovom riešení, keďže neprispieva k diverzifikácii zdrojov. Otvorená je otázka regulačného režimu plynovodu, jeho kapacity a komerčnej životaschopnosti. Maďarsko tiež v súlade s jednomyseľnou podporu ministrov EÚ zodpovedných za energetiku z leta 2015 podporuje zachovanie tranzitnej cesty cez Ukrajinu ako najlacnejšej trasy.

Zaradenie projektu plynovodu Eastring na zoznam európskych projektov spoločného záujmu považuje štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec za úspech v rámci rokovaní na európskej úrovni. Slovensko v projekte vidí zásadný príspevok pre zjednotenie trhov a ako taký si podľa Chovanca „zaslúži pozornosť a podporu EÚ“.

„Musíme začať pracovať na politickom poli a vysvetľovať, prečo to Nord Stream 2 nie je dobrý projekt, pripravujeme spoločný list stredoeurópskych krajín na Európsku komisiu,“ približuje štátny tajomník.

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA