Tisíc strán v skratke: Čo prináša najväčší energetický balíček v dejinách Únie?

Európska komisia navrhla vyšší cieľ v energetickej efektívnosti, nový dizajn trhu s elektrinou a trhovejšie princípy pre obnoviteľné energie.

veterná energia, zimný energetický balíček
Ako zvýšiť podiel obnoviteľných energií v sieti? FOTO-TASR

Najväčší balíček návrhov pre energetiku v dejinách Európskej únie.

Tak nazval generálny riaditeľ pre energetiku Dominique Ristori súbor ôsmich legislatívnych opatrení, ktoré predložila Európska komisia 30. novembra. Podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič ho spolu s Ristorim predstavili na SET Plan – Central European Energy Conference X v Bratislave.

Legislatívne iniciatívy, ktoré musia schváliť Európsky parlament a Rada EÚ, majú spoločný názov Čistá energia pre všetkých Európanov. Čo všetko tento 1000-stranový megabalík obsahuje?

Vyšší cieľ v energetickej efektívnosti

Komisia sa riadi heslom „energetická efektívnosť na prvom mieste“, píše sa v sprievodnom oznámení.

Pre EÚ preto navrhla vyšší cieľ. Kým Európska rada schválila „aspoň“ 27-percentné úspory do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990), európska exekutíva teraz predložila cieľ 30 percent.

Komisia tvrdí, že rozdiel troch percent prinesie dodatočných 70 miliárd eur hrubého domáceho produktu, 400-tisíc pracovných miest a zníženie závislosti na dovoze ropy a plynu.

Vyššia energetická efektívnosť tiež znamená menej emisií a viac obnoviteľných energií.

Podľa nových pravidiel musia dodávatelia energií ušetriť 1,5 percenta energie ročne.

Budovy sa musia renovovať rýchlejšie. Do roku 2050 má byť ich spotreba energie úplne dekarbonizovaná (zbavená fosílnych palív). S týmto cieľom Komisia navrhla iniciatívu pre inteligentné financovanie inteligentných budov v hodnote 10 miliárd verejných a súkromných zdrojov do roku 2020.

K energetickej efektívnosti má prispieť aj nový pracovný plán pre ekodizajn, ktorý určí vlastnosti spotrebičov.

Nový dizajn trhu s elektrinou

Kým energetická infraštruktúra je hardvérom, dizajn trhu je softvérom, vysvetľuje Komisia. Dizajn trhu je súbor pravidiel pre hráčov na trhu.

Podiel obnoviteľných energií na výrobe elektriny bude ďalej rásť. Slnko a vietor sú však variabilné. Energetický systém musí zostať na jednej strane flexibilný a na druhej bezpečný.

Komisia chce, aby veľkoobchodné trhy viac odrážali hodnotu elektriny v danom momente (aby boli likvidnejšie). Národné trhy majú byť prepojenejšie a elektrizačné sústavy sa majú viac koordinovať na národnej úrovni.

Zmenia sa aj maloobchodné trhy.

Zákazníci budú dostávať detailnejšie účty o spotrebe a budú môcť ľahšie zmeniť dodávateľa a porovnať ho s inými. Každý spotrebiteľ bude mať právo na inteligentný elektromer. Ten mu umožní prispôsobiť spotrebu aktuálnym cenám a v konečnom dôsledku si tak znížiť účty za elektrinu.

Zo spotrebiteľov sa majú stať výrobcovia.

„Všetci spotrebitelia naprieč Európskou úniou budú mať právo vyrábať elektrinu pre vlastnú spotrebu, skladovať ju, zdieľať ju, spotrebúvať ju alebo ju predávať späť trhu,“ píše sa v tlačovej správe Komisie.

Svetové líderstvo v obnoviteľných zdrojoch

Pri obnoviteľných energiách nie je Komisia ambicióznejšia ako Európska rada. Zostala pri cieli zvýšiť ich podiel na energetickom mixe na 27 percent do roku 2030.

Tento cieľ je záväzný na úrovni EÚ, nie však pre jednotlivé krajiny. Svoje príspevky si určia prostredníctvom národných energetických a klimatických plánov. Tie budú predmetom regionálnych diskusií a odporúčaní Komisie. A majú prispieť k ambicióznym národným plánom a k ich napĺňaniu.

Výroba elektriny smeruje podľa Komisie k decentralizácii. Zároveň sa majú firmy viac orientovať podľa cien a menej podľa dotácií.

„My navrhujeme pre obnoviteľné zdroje, aby všetky dotácie zostali platné počas celého obdobia, na ktoré boli nastavené,“ uisťuje Šefčovič v rozhovore pre portál EurActiv.sk. „Po skončení dotácií navrhujeme, aby obnoviteľné zdroje, ktoré sú vyzretými technológiami, súperili spoločne na trhu s ostatnými technológiami,“ vysvetľuje eurokomisár.

„Nevylučuje sa podpora obnoviteľných zdrojov, obzvlášť pri úvodných kapitálových nákladoch. Tá by avšak mala fungovať na báze trhovejšieho prístupu,“ dodáva Šefčovič.

Okrem elektriny vidí obnoviteľné energie aj v teplárenstve, poľnohospodárstve, lesníctve, doprave a v obehovom hospodárstve.

Správa o cenách energií

Komisia v rámci energetického balíčka predstavila správu o nákladoch a cenách v energetike. Ide o druhú správu, prvá vyšla pred dvoma rokmi.

EÚ podľa novej správy zostáva závislá na dovoze energie zo 74 percent. Účet za tento dovoz sa však znížil o 35 percent.

Ceny sa však dostali do „paradoxnej“ situácie, ako hovorí Šefčovič. Veľkoobchodné ceny elektriny sú najnižšie za posledných 12 rokov a ceny plynu klesli od roku 2013 o 50 percent. Maloobchodné ceny elektriny však každoročne (od roku 2008) rastú o tri percentá, plyn zaznamenal každý rok nárast o dve percentá.

Náklady domácností na energie sa zvýšili o šesť percent.

Dôvodom sú čoraz vyššie sieťové poplatky, ale aj dane a poplatky, ktoré tečú do štátnych rozpočtov.

Proti energetickej chudobe chce Komisia bojovať najmä prostredníctvom energetickej efektívnosti.

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

REKLAMA

REKLAMA