2030: Europoslanci žiadajú ambiciózny rámec pre energetiku

Europarlament od Komisie očakáva ambiciózny návrh klimaticko-energetického rámca do roku 2030, ktorý má obsahovať tri záväzné ciele. EK sa pritom chystala predložiť návrh len s cieľom pre znižovanie emisií.

Europoslanci vo výboroch pre energetiku (ITRE) a životné prostredie (ENVI) na spoločnom zasadnutí ukázali, že sa neuspokoja s povrchným rámcom pre klímu a energetiku do roku 2030. Obdobne ako pre rok 2020 očakávajú stanovenie trojice ambicióznych cieľov, a to na úrovni 40 % pokiaľ ide o zníženie emisií CO2 a 30 % pre podiel obnoviteľných zdrojov. Taktiež navrhli smelý cieľ pre zvýšenie energetickej efektívnosti vo výške 40 %.

Včerajšie hlasovanie výborov ale neodzrkadľuje náladu v Európskej komisii, ktorá na svojom dnešnom zasadnutí plánuje prebrať návrh rámca len s jedným záväzným cieľom pre obmedzenie emisií o 40 %. Podľa informovaných zdrojov by sa komisári dokázali zhodnúť ešte na nezáväznom cieli pre OZE vo výške 24 – 27 %.

Tento prístup by si mohol získať aj podporu viacerých členských krajín. V rámci minuloročnej verejnej konzultácie len Dánsko vyjadrilo jasnú podporu cieľu pre OZE. V decembri sa za stanovenie cieľa pre OZE postavili ministri 8 krajín (AT, BE, DE, DK, FR, IE, IT, PT).

Posun v prístupe krajín

Rakúsko v rámci konzultácie poukázalo na potrebu zohľadniť bezpečnosť sústavy a sociálnu dimenziu. Francúzsko žiadalo stanoviť cieľ v neskoršej fáze, na základe čiastočnej harmonizácie schém na podporu OZE a tak, aby reflektoval možnosti ich integrácie do sústavy. Portugalsko bolo otvorené cieľu, ak sa viac využijú mechanizmy spolupráce.

Cieľ úplne nezavrhuje ani Fínsko, hoci skôr podporuje indikatívny alebo umiernene záväzný cieľ. Podľa Rumunska by si členské štáty sami mali stanoviť vlastné ciele pre obnoviteľné zdroje.

Estónsko vtedy uviedlo, že je pripravené cieľ podporiť, ak opatrenia na úrovni EÚ prinesú značnú pridanú hodnotu a stanoveniu bude predchádzať analýza nákladov a prínosov. Na dôkladnú analýzu vplyvov na priemyselný sektor a na jednotlivé členské štáty apelovala predovšetkým Litva.

Vyslovene proti stanoveniu cieľov pre OZE sa v rámci konzultácie vyslovili Británia a Česká republika, ktoré obdobne ako Slovensko zastávajú postoj technologickej neutrality pri znižovaní emisií, čo v konečnom dôsledku znamená rovnosť OZE a jadra pri dekarbonizačných snahách.

Pracovné miesta a náklady

Európska komisia si nechala vypracovať analýzu ekonomických a sociálnych dopadov stanovenia jednotlivých cieľov.

Do médií unikla pracovná verzia tejto správy, podľa ktorej by pri snahe znížiť emisie CO2 v EÚ o 40 %  (tzv. referenčný scenár) vzniklo 645 tisíc nových pracovných. Ak by sa k emisnému cieľu pridal aj 30% cieľ pre zvýšenie OZE a „ambiciózne, explicitné“ politiky energetickej efektívnosti, „vygenerovalo by to dodatočných 1,25 milióna pracovných miest v perspektíve roku 2030 v porovnaní s referenčným scenárom“.

Trojica cieľov by však zároveň zvýšila náklady približne o 2,6 % v porovnaní s jediným cieľom pre emisie.

Firmy pôsobiace v sektore obnoviteľných zdrojov považujú jediný cieľ, ku ktorému Komisia smeruje, za „úplne smiešny“, keďže v rámci spomínanej analýzy dopadov sama došla k záveru, že to povedie k dodatočnému účtu za dovoz fosílnych palív do EÚ, a to vo výške 350 miliárd eur.

Horúca debata, nemecký vplyv

Pozícia výborov je v tejto fáze rokovaní poradná. Komisia predstaví oficiálny návrh rámca o dva týždne. Pravdepodobne na marcovom summite sa ním budú zaoberať lídri členských krajín Únie. Samotný Parlament sa však k nemu reálne dostane až po májových voľbách a v novom zložení.

Predseda výboru ENVI Matthias Groote (Socialisti & Demokrati, Nemecko) napriek tomu tvrdí, že europoslanci vyslali „Komisii veľmi jasný odkaz, že má ašpirovať na tri ambiciózne ciele“.

Ďalší nemecký europoslanec z Európskej ľudovej strany Peter Liese zase poukázal na to, že pozícia EP je „plne s súlade s pozíciou novej nemeckej vlády“.

Jeho kolegyňa z Belgicka Anne Delvaux potvrdila „jasný vplyv“ Berlína, kde sa po voľbách skončil rozkol medzi prístupmi ministrov pre priemysel a pre životné prostredie. „Mám pocit, že sa tu dostáva národná debata v Nemecku a snaží sa vnútiť,“ uviedla.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA