2030: Výrobcovia slnečnej elektriny chcú podiel 25 %

Podľa združenia fotovoltického priemyslu z dlhodobého hľadiska neexistujú žiadne technické prekážky rozsiahlej integrácie elektriny zo slnka do distribučnej siete v Európe.

Európske združenie EPIA vo svojej správe, ktorú vydalo v stredu (17.10.) predpovedá, že do roku 2030 fotovoltika získa 15 % podiel na výrobe elektriny v Európe. V prípade scenára „zmeny paradigmy“ by to však mohlo byť až 25 %.

Odvetvie ale musí prekonať tvrdenia o tom, že nedokáže pokryť dopyt a produkciu v čase špičiek i útlmu a tiež obvinenia z toho, že sa príliš odkázané na verejné dotácie vo výške 60 miliárd eur ročne.

Philippe Vermeulen, generálny manažér belgickej investičnej firmy EnerVest, pre EurActiv uviedol, že práve rozličné systémy dotácií v rôznych krajinách sú hlavnou prekážkou konkurencieschopnosti fotovoltického (FV) trhu.

Podľa neho sú „katastrofou pre investičnú stratégiu a dôveru trhu“.

Svetový trh, predovšetkým v Európe a severnej Amerike, prechádza ťažkým obdobím a viaceré firmy vyhlásili bankrot. Dôvodom je nadbytok ponuky na trhu, ktorá viedla k poklesu cien produktov, a tiež znižovanie štátnych dotácií.

Americké i európske firmy sa proti záplave lacných FV panelov rozhodli brániť aj súdnou cestou.

Kde slnko svieti a vietor fúka…

Pri zverejnení správy EPIA boli prítomní aj zástupcovia európskych inštitúcií.

„Touto správou som nadšená. Uľavilo sa mi, pretože nie sú žiadne technické limity, len regulačné,“ reagovala na jej závery dánska europoslankyňa Judith Merkies (Socialisti a demokrati)

Tom Howes, zástupca vedúceho oddelenia pre obnoviteľné zdroje v Európskej komisii, uviedol, povedal, že aj samotné firmy v sektore OZE žiadajú prístup založený na predpoklade „kde slnko svieti a vietor fúka“. Zariadenia na výrobu elektriny zo slnka by sa teda mali primárne budovať na juhu Európy a veterné parky zase na severe.

Podľa riaditeľky pre politiky EPIA Frauke Thies sa to ale neukazuje ako neefektívnejší prístup.

„Ak by sme celkovo prijali viac distribuovaný prístup, potrebovali by sme povedzme dodatočnú FV kapacitu 10 %, avšak návaly v sieti by sa znížili o 75 %,“ uviedla s tým, že „niekedy to, čo sa zdá ako najočividnejšie riešenie, nie je aj nákladovo najefektívnejším“.

Štúdie podľa nej ukazujú, že oveľa dôležitejšie než budovať FV zariadenia tam, že je najviac slnka je dávať ich blízko miesta spotreby, a to kvôli meniacim sa vzorcom počasia.

Solárna energia sa tiež vyznačuje rýchlo mierou straty, preto je jej slabinou zložité skladovanie. Rovnomernejšie rozloženie solárnych panelov by podľa analytikov mestám a obciam poskytlo priamo použiteľný zdroj energie.

„Keď premýšľate nad tým, kde fotovoltiku umiestniť, pozrite sa na to, kde potrebujete služby spojené s energiou, pretože FV je v tomto ohľade veľmi flexibilná,“ poznamenal Simon Müller, analytik pre OZE v Medzinárodnej energetickej agentúre (IEA).

Dodal, že vďaka vývoju v technológií sa rozdiel v nákladoch medzi oblasťami z veľkým a malým množstvom slnečného žiarenia značne znížila.

Viac konkurencie na trhu

Analytik IEA poznamenal, že dochádza pri OZE dochádza k zmene definície ´konkurencieschopnosti´.

Predtým sa definovala výlučne tým, koľko kilowatthodín sa vyprodukovalo za hodinu, čo však vzhľadom na fluktuácie nebolo priaznivé. Dosiahnuté zlepšenia v účinnosti znamenajú stabilný pokles nákladov, ktoré sa dnes pohybujú okolo 2,31 eura za watt. Do roku 2022 EPIA predpokladá pokles tohto ukazovateľa až na 1,3 eura za watt.

Müller tvrdí, že fotovoltický priemysel sa s problémami dokázal popasovať formou efektívnejšieho využitia prebytkovej energie. Trhové mechanizmy ale musia ešte prínosy tejto vyššej efektívnosti zužitkovať.

Philippe Vermeulen uvádza, že takéto trhové mechanizmy už existujú v Belgicku a Škandinávii. Firmy ako ETRIM a Dansk Commodities vykupujú nadbytok elektriny na medzinárodnom trhu a predávajú ju na miestnej úrovni, pričom ak pochádza z OZE, dávajú k nej aj tzv. zelený certifikát.

Na otvorenie celoeurópskeho trhu je podľa neho dôležité vybudovať viac prepojení. Tým by sa cena elektriny stala predvídateľnejšou, uľahčila by sa tvorba ceny elektriny a následne sa mohli na FV trhu tlmiť prepady cien.

Z EPIA správy vyplýva nutnosť obmedziť cenu za skladovanie elektriny, ktorá je pod €0,10 za kW. Konkurencieschopnosť sektora by sa následne mohla vo Francúzsku a Británii dosiahnuť v roku 2020, v Nemecku už v roku 2014.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA