Ak nastane plynová kríza, Slovensko sa môže spoľahnúť na európsku solidaritu

Prerušenie dodávok energií považujú slovenské inštitúcie za reálnu hrozbu. Spoliehajú sa na Úniu.

Európsky parlament schválil nové nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu. Na plenárnom zasadnutí v utorok 12. septembra vyjadril formálny súhlas so znením, na ktorom sa už skôr dohodol s Radou EÚ.

Keď dohodnuté znenie schváli Rada EÚ, kde sú zastúpené členské štáty, nariadenie vstúpi do platnosti. Štáty by malo lepšie chrániť pred plynovou krízou, aká nastala napríklad v roku 2009. Zodpovednosť za bezpečnosť dodávok sa posúva z národnej na regionálnu úroveň.

Tejto téme sa teraz venujú aj slovenské inštitúcie. Ako konštatuje ministerstvo hospodárstva v najnovšej správe, Slovensko je „v porovnaní s rokom 2009 lepšie pripravené na situáciu, ak by sa obdobné prerušenie dodávok plynu z Ruskej federácie cez Ukrajinu zopakovalo.“

Väčšina plynu však aj naďalej prúdi na Slovensko z Ruska cez Ukrajinu. A návrh bezpečnostnej stratégie z dielne ministerstva zahraničných vecí stále považuje „pretrvávajúcu surovinovú a energetickú závislosť“ krajiny za „latentnú bezpečnostnú hrozbu, ktorú však nie je možné v plnej miere eliminovať.“

Povinná solidarita štátov

Nové nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu patrí medzi prvé stavebné kamene energetickej únie, za ktorú je v súčasnej Európskej komisii zodpovedný Maroš Šefčovič. Návrh na revíziu nariadenia predstavil vo februári 2016.

Prehľad: Čo obsahuje balík o bezpečnosti dodávok energie?

Oproti pôvodnému nariadeniu znamená revízia posun od národného k regionálnemu prístupu k plynovým krízam.

Členské štáty si majú spoločne vyhodnocovať riziká aj dostupnosť zdrojov. Pomôcť štátu v núdzi má byť vynútiteľnou povinnosťou podľa európskej legislatívy. Európska komisia dokonca navrhla vytvorenie deviatich regiónov, ktoré by mali vlastné krízové plány.

Slovensko zaradila Komisia v pôvodnom návrhu do „stredovýchodnej“ skupiny. V tej malo byť spolu s Českom, Nemeckom a Poľskom. Maďarsko, krajina Vyšehradskej skupiny, s ktorou má od roku 2015 Slovensko cezhraničné plynové prepojenie, sa ocitlo v „juhovýchodnej“ skupine.“

Spor o regionálne skupiny

Prísne rozdelenie do regiónov sa však nepáčilo členským štátom ani niektorým odborníkom. Napríklad Nemecko už teraz vo veľkom spolupracuje s Francúzskom, to však malo byť v „severojužnej západoeurópskej“ skupine s Beneluxom a pyrenejským polostrovom.

Názor diplomatov podporil aj francúzsky think-tank IFRI. Návrh Komisie kritizoval za to, že neberie do úvahy rozdiely vo využívaní zemného plynu v energetických mixoch jednotlivých krajín ani skutočné toky plynu medzi krajinami.

Rada EÚ napokon presadila zmenu: 9 skupín navrhovaných Komisiou bude nahradených 13 skupinami, ktoré lepšie zodpovedajú 4 hlavným európskym plynovým koridorom. Nové, „koridory núdzových dodávok“ určí analýza Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí (ENTSO-G).

Až v nových skupinách si štáty vypracujú národné aj regionálne krízové plány.

Plyn pre domácnosti i kúrenie

Rada tiež požadovala, aby bola pomoc medzi štátmi povinná až ako posledná možnosť, keď sa všetky ostatné vyčerpajú. Tieto návrhy sa dostali do pozmeňovákov parlamentného výboru.

Ten taktiež presadil definíciu chránených zákazníkov, ktorým sú núdzové dodávky určené. Sú nimi domácnosti, základné sociálne služby a vykurovanie.

Europoslanci napokon do legislatívy dostali povinnosť energetických spoločností informovať o dlhodobých zmluvách o dodávkach plynu, ktoré sú relevantné pre celkovú energetickú bezpečnosť. Ide o objemy vo výške od 28 percent ročnej spotreby v krajine.

„Dodržali sme sľub našim občanom. V budúcnosti sa nemusia báť, že zostanú v zime,“ uviedol podľa tlačovej správy Komisie Maroš Šefčovič.

Obava z problémov na východe

Nezávisle od nového nariadenia by mala slovenská vláda čoskoro schváliť správu o opatreniach pre prípad novej plynovej krízy. Ministerstvo hospodárstva ju pripravuje každoročne od plynovej krízy v roku 2009.

Jej tohtoročné znenie z augusta konštatuje „zaistenie stabilného tranzitu“ plynu cez Ukrajinu počas minulej zimy, a to aj „s významným prispením Európskej komisie“. Práve eurokomisár Šefčovič sprostredkúval rokovania medzi Moskvou a Kyjevom.

„Vzájomné vzťahy však aj naďalej zostávajú komplikované,“ dodáva rezort hospodárstva.

Hrozba zastavenia dodávok plynu je stále považovaná za reálnu

„Európska komisia na základe doterajších výsledkov sa bude snažiť aj pre ďalšie obdobie dohodnúť s Ruskou federáciou a Ukrajinou bezpečné dodávky plynu pre Ukrajinu ako aj jeho tranzit cez ukrajinské územie pre odberateľov v krajinách Európskej únie, pričom jej cieľom je nájsť dlhodobé riešenie.“

Slovensko sa spolieha na Úniu

Za bezpečnostné riziko považuje slovenskú závislosť na ruskom dodávateľovi aj nová bezpečnostná stratégia. Tú predložilo do pripomienkového konania ministerstvo zahraničných vecí, vláda ju má schváliť do konca septembra.

Nádej vkladá práve do európskych iniciatív. „Zmierňovanie rizík… je realizované prostredníctvom projektov zameraných na diverzifikáciu zdrojov, ktorá okrem iného vyplýva zo stratégie Energetickej únie EÚ,“ píše sa v navrhovanej stratégii.

Ako výhodu vidí rezort zahraničia fakt, že Slovensko zemný plyn prepravuje. Konštatuje, že „energetická a surovinová bezpečnosť SR je ovplyvňovaná aj tranzitnou pozíciou krajiny, ktorú si chce SR aj naďalej udržať s cieľom budovania bezpečného energetického mixu.“

Ten sa nemá spoliehať len na plyn, ale aj na jadrovú energiu a obnoviteľné zdroje. Slovensko „bude klásť dôraz na obnoviteľné zdroje“ a „preferovať zelené hospodárstvo a  obehovú ekonomiku pred neefektívnou a vyčerpateľnou ťažbou nerastných surovín.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA