Balkánske uhlie je odkladanie problému do budúcna

EÚ dostatočne nevyužíva pripravovanú reformu Energetického spoločenstva na zlepšenie environmentálnych štandardov a zníženie znečistenia ovzdušia, myslia si environmentálni aktivisti.

Bosna a Hercegovina, Srbsko, Macedónsko, Kosovo, Čierna HoraUkrajina, ktoré sú zmluvnými štátmi Energetického spoločenstva, plánujú podľa štúdie mimovládnej organizácie CEE Bankwatch v budúcnosti vybudovať celkovo 14,82 gigawattow nových uhoľných kapacít.

Znečistenie ovzdušia  pritom nepozná hranice a  výrazne ovplyvňuje zdravie obyvateľstva a tým aj hospodársku výkonnosť štátov. Zdravotná a environmentálna aliancia (HEAL) odhaduje, že až 10 000 srbských občanov v roku 2010 predčasne zomrelo v dôsledku vystaveniu tzv. prízemnému ozónu alebo smogu.

Srbsko má druhú najvyššiu mieru úmrtí v Európe v dôsledku znečistenia ovzdušia. Koncentrácia častíc, s ktorými často bojuje aj hlavné mesto Slovenska, je pravidelne vyššia ako normy EÚ a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Nová uhoľná elektráreň by tak Srbsko mohlo stáť až 4,98 miliardy eur ročne len na nákladoch na zdravotnú starostlivosť.

Krajiny Energetického spoločenstva sa zaviazali prijať energetickú legislatívu EÚ a teda aj druhý a tretí energetický balíček. Mimovládky však upozorňujú, že nie všetky krajiny rešpektujú rovnaké štandardy ochrany životného prostredia, čo im môže poskytovať značnú výhodu.

EÚ napĺňa až 95 percent finančných zdrojov Spoločenstva a preto by podľa Climate Action Network Europe mala „tieto finančné prostriedky podmieniť splnením noriem na ochranu klímy.“

Centrum pre Európsku reformu (CER)napríklad upozornilo, že nové uhoľné bane v Srbsku, Čiernej Hore a na Ukrajine nie sú natoľko pokročilé, aby dokázali účinne bojovať s toxickými emisiami, ako je oxid siričitý. Inštalácia takýchto technológií je však napríklad povinná v rámci EÚ.

Problém do budúcna?

Nová energetická politika EÚ, ktorú vedie slovenský podpredseda Komisie Maroš Šefčovič naznačuje postupný odklon od fosílnych palív a investície do nízkouhlíkového hospodárstva. Európski lídri sa navyše v októbri 2014 dohodli na 40 percentnom znížení emisií skleníkových plynov v porovnaní s hodnotami v roku 1990.

Krajiny Západného Balkánu sú kandidátske krajiny na členstvo v únii a hoci ich vstup sa predpokladá až v ďalšom desaťročí, environmentálni aktivisti investície do uhoľných kapacít považujú za „odkladanie problému do budúcna.“

Ochrana životného prostredia a klímy sú jednou z najnáročnejších prístupových kapitol a predstavuje približne tretinu predpisov, ktoré musia kandidátke krajiny prijať do svojej legislatívy.

Konzervatívne odhady Climate Action Network Europe naznačujú, že Srbsko bude musieť vynaložiť až štvrtinu svojho HDP ročne, čo predstavuje asi 10,5 miliárd eur, na to, aby sa prispôsobilo a implementovalo európsku environmentálnu legislatívu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA