Elektrárne v troch krajinách budú emisie vypúšťať bezplatne

Komisia schválila žiadosti o bezplatné emisné povolenky pre elektrárne na Cypre, v Estónsku a Litve. Ostatné žiadosti Komisia stále posudzuje. Slovensko nespĺňa podmienky pre výnimku z aukčných pravidiel v sektore energetiky.

V stredu (16.5.) Európska komisia akceptovala žiadosti troch krajín, ktoré mali nárok na bezplatnú alokáciu v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) pre sektor energetiky.

Podľa revidovanej smernice o ETS z roku 2009 mohlo 10 členských krajín požiadať o dočasnú výnimku z pravidla nákupu povoleniek na trhu alebo z úplnej aukčnej povinnosti pre sektor energetiky od roku 2013. V septembri 2011 osem z nich podalo žiadosť o dočasné bezplatné alokácie, ktoré EK následne prehodnocovala. Po určitých úpravách prihlášok Komisia autorizovala žiadosť od Cypru, Estónska a Litvy.

Celkovo pre elektrárne v týchto troch krajinách alokuje spolu 35 miliónov bezplatných povoleniek v období rokov 2013-2019. Ich množstvo bude každoročne klesať z viac ako 8,39 milióna povoleniek v roku 2013, na 1,5 milióna v roku 2019 až na konečnú nulu v roku 2020.

Litovské elektrárne dostanú 2,854 milióna povoleniek, cyperské 10,979 milióna povoleniek a estónske až 21,155 milióna bezplatných povoleniek.

Brusel zároveň krajinám pripomenul, že musia zaviesť prísne monitorovacie a vykonávacie pravidlá, aby zaistili, že ekonomická hodnota týchto bezplatných kreditov sa prinajmenšom odzrkadlí v korešpondujúcom objeme investícií do modernizácie energetickej infraštruktúry, vrátane nových elektrární, diverzifikácie energetického mixu a čistých technológií. Tieto investície musia krajiny začleniť do svojho národného plánu.

Ďalšie rozhodnutia do leta

Svoje žiadosti podali aj Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, PoľskoRumunsko. MaltaLotyšsko boli síce tiež oprávnené, ale svoje žiadosti nepodali. O piatich zvyšných žiadostiach rozhodne Brusel do leta.

Svoje výhrady vyslovila EK aj voči pôvodnej českej žiadosti, v ktorej Praha žiadala prideliť 107 miliónov povoleniek. Brusel ju ale upozornil, že dodané dokumenty nie sú kompletné a obsahujú nezrovnalosti. (EurActiv, 2.3.2012)

Jedným z kritérií oprávnenosti bolo, že v roku 2006 muselo viac ako 30 % výroby elektriny v danom členskom štáte pochádzať z jediného fosílneho paliva, čo Slovensko vzhľadom na vysoký podiel nízkoemisnej výroby v jadrových elektrárňach nespĺňalo.

Podľa údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) za rok 2006 sa jadro podieľalo na pokrytí ročnej spotreby 57,7 percentami, vodné elektrárne mali podiel 14,2 % a tepelné elektrárne na rôzne druhy konvenčných fosílnych palív mali podiel 19 %.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA