Brusel odkladá riešenie vedľajších vplyvov biopalív

Európska komisia plánuje prijať opatrenia na riešenie vedľajších účinkov produkcie biopalív, ktoré spochybňujú prínos biopalív k zníženiu emisií skleníkových plynov. Brusel sa zaoberá najmä zmenami využívania pôdy a vplyvom na ceny potravín.

Po ukončení dvojročného skúmania Komisia uviedla, že komplexný problém „nepriamej zmeny využívania pôdy“ by mohol znížiť úspory emisií oxidu uhličitého, ktoré umožňuje používanie biopalív. Nevyjadrila sa ale k možnosti okamžitého odporúčania zaviesť nové prekážky proti neudržateľnosti biopalív.

Namiesto toho odporučí predĺženie výskumu o ďalších šesť mesiacov a nové pravidlá pripraví až v lete. Doplnením existujúcich prísnych opatrení, ktoré predstavila v júni 2010, chce zaistiť, že biopalivá nepodporujú odlesňovanie ani nedvíhajú ceny potravín.

Komisia v stredu vyhlásila, že prijatá „správa berie na vedomie, že nepriamou zmenou využívania pôdy sa môžu znížiť úspory emisií skleníkových plynov spojené s biopalivami, ale zároveň identifikuje viacero nejasností…Komisia bude pokračovať vo svojej práci v tejto oblasti, aby sa zaistilo, že politické rozhodnutia sú založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch.“

Správa nasleduje po ročnom spore medzi expertmi Komisie, ktorí spochybnili plány Únie vytvoriť trh s biopalivami s ročným objemom 13 miliárd eur, hlavne od producentov z Francúzska, Nemecka, Brazílie, Malajzie a Indonézie.

Investície do európskych biopalív sa po zverejnení kritiky o negatívnom vplyve biopalív na klimatické zmeny spomalili.

Komisia uvažuje o niekoľkých možných scenároch, vrátane monitorovania situácie, zavedenia nových požiadaviek udržateľnosti či sankcií pre najmenej udržateľné biopalivá. Trvá na tom, aby čiastkové výsledky neboli zverejňované až kým nebude ukončená práca a uzavretá interná dohoda. Hlavným dôvodom je to, aby predbežné výsledky v tak spornej záležitosti neboli pre verejnosť ani investorov zavádzajúce.

Model ILUC

Nedávnu neistotu v investovaní spôsobil najmä nový koncept známy ako nepriama zmena využívania pôdy (ILUC).

Tento model sa aplikuje v prípade, že poľnohospodár začne na pôde, kde pôvodne pestoval potravinárske plodiny, pestovať komodity na výrobu biopalív. Výslednú stratu produkcie potravín je potrebné nahradiť inde.

K vynahradeniu nedostatku potravinárskych plodín dochádza predovšetkým v tropických oblastiach, čo spôsobuje rozširovanie farmárskej pôdy na územia predtým zalesnené pralesmi. Rozsiahlym vypaľovaním lesov dochádza k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov v atmosfére, čím sa, teoreticky, ruší potenciálny klimatický prospech z biopalív.

Brusel sa v súčasnosti snaží vytvoriť metodiku pre výpočet ILUC, ktorá má stanoviť koľko pôdy bude potrebnej na dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti biopalív i ako dodržať prísne ekologické požiadavky pre biopalivá a nevytvoriť pritom nepovolené obchodné bariéry.

Dve generácie biopalív

Nádeje sa vkladajú hlavne do výroby biopalív druhej generácie, ktoré sa vyrábajú z drevnatých materiálov (napr. drevotrieska, slama, stavebné drevo, hnojivo). Ako ich hlavné výhody portál Agroserver uvádza: vyššiu kvalitu paliva, výrobu za konkurenčné ceny, najmä vďaka použitou nízkonákladovej biomasy i to, že plodiny na výrobu sa nevyužívajú na výrobu potravín. Technológie súvisiace s plynofikáciou ale vyžadujú investície a vhodné zariadenia.

Dosiaľ sa využívajú predovšetkým biopalivá prvej generácie, ktoré sa vyrábajú z rastlín ako repka olejná, kukurica, obilie, cukrová trstina atď. V súčasnosti je Európa hlavným producentom bionafty. Na druhej strane Brazília a USA vyrábajú najmä bioetanol. Výroba bioetanolu ale stúpa aj v Európe, pričom jej najväčšími producentmi sú Francúzsko , Nemecko a Španielsko.

Rozdielne pravdy a záujmy

Komisia uskutočnila asi pätnásť štúdií týkajúcich sa rôznych plodín na výrobu biopalív. Mnohé z nich došli k záveru, že v nasledujúcom desaťročí by európske politiky ohľadom biopalív mohli nepriamo ovplyvniť až 4,5 miliónov hektárov pôdy, čo zodpovedá rozlohe Dánska alebo Estónska.

Odlesnením pôdy takéhoto rozsahu by sa, podľa agentúry Reuters, uvoľnilo najmenej 200 miliónov ton uhlíka, ktoré sa rovnajú ročným emisiám fosílnych palív Nemecka.

Zástupcovia priemyslu a niektorí energetici argumentujú, že problém by sa vyriešil revíziou poľnohospodárskej stratégie s cieľom zlepšiť produktivitu, a tiež revitalizáciou zanedbanej a nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy.

Štúdia skupiny vedcov už v roku 2007 upozornila na to, že počas pestovania repky olejnej a kukurice sa v dôsledku hnojenia uvoľňuje oxid dusný (N2O), ktorý je pri absorpcii tepla 310-krát efektívnejším skleníkovým plynom ako CO2. Tým sa podľa nich neguje zníženie globálneho otepľovania.

Podľa štúdie publikovanej v Sociological Research Online majú nevládne organizácie zásadnú rolu vo formovaní európskeho trhu s biopalivami a pri obmedzovaní používania biopalív, ako alternatívy voči fosílnym palivám v cestnej doprave.

V súvislosti s vplyvom rozšírenia pestovania plodín pre biopalivá na zvyšujúce sa ceny potravín niektoré štúdie poukazujú na to, že od obdobia 2007-2008, kedy boli ceny potravín vysoké, svetová produkcia biopalív neustále stúpa a ceny poľnohospodárskych komodít pritom klesajú.

Aj keď sa svetové ceny cukru zdvojnásobili, využitie cukru na výrobu biopalív kleslo. Spochybňuje to teóriu, že produkcia biopalív vytláča produkciu potravín a zvyšuje ceny základných komodít.

Na vyššie ceny potravín tak majú pravdepodobne vplyv aj iné faktory, ako napríklad celosvetový rast populácie, vyššia konzumácia a klesajúce zásoby potravín, či nepriaznivé počasie.

Podľa Výhľadu pre poľnohospodárstvo na obdobie 2010 – 2019, ktoré pripravili OECD a FAO ,je ale nepravdepodobné, že ceny poľnohospodárskych komodít klesnú na svoju priemernú úroveň z poslednej dekády.

Zo správy organizácie ActionAid zase vyplýva, že ak členské štáty Únie nahradia 10% palív v doprave biopalivami, môže to vážne ohroziť potravinovú bezpečnosť v EÚ a milióny obyvateľov môžu hladovať.

Analýza niekoľkých environmentálnych organizáciíí, ktorú v novembri 2010 vydal Inštitút pre európsku politiku životného prostredia (IEEP) napríklad upozorňuje, že cieľ EÚ dosiahnuť 10 percentný podiel biopalív v doprave by mal obdobný vplyv ako ďalších 12 až 26 miliónov áut na európskych cestách.

Rozchádzajúce sa názory sťažujú jednoznačné zavedenie prísnych ILUC pravidiel, ktorých predpokladom je preukázaný rozdiel vplyvu spôsobu využívania pôdy na produkciu biopalív a potravín.

Biopalivá v autách

Súčasné automobily už jazdia na palivá s obsahom biozložky. Podľa správy skupiny MOL medzinárodné skúsenosti ukázali, že používanie benzínu ani nafty s obsahom alkoholu do 5 % neprinieslo žiadne vážnejšie problémy a nie je potrebné ani modifikovať existujúcu sieť staníc s pohonnými hmotami. Pri prevádzke, distribúcii či skladovaní palív je ale potrebné zohľadniť niektoré špecifické vlastnosti upravených palív.

Napríklad vo Švédsku sú rozšírené aj autá používajúce palivo s 85-percentným podielom etanolu. Technológia „flexible-fuel vehicle“ im umožňuje spaľovať klasický benzín aj benzín E85. V prípade vysokého obsahu biozložky v nafte sú ale automobiloví výrobcovia opatrnejší.

Slovensko

Podľa siedmej správy, ktorú SR predložila Európskej komisii v júni 2010 splnilo Slovensko v roku 2009 ustanovenú hodnotu 3,4% podielu biozložiek na energetickom obsahu pohonných látok. V roku 2008 sme stanovenú hodnotu úspešne prekročili.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) kritizovala retroaktivitu zníženia podielu biozložiek v palivách v roku 2010 z 5,75 % na 3,7 %, ktorú 6. októbra schválila vláda SR. Kvôli nedodržiavaniu záväzkov Slovenska v podpore biopalív sa zvažuje obrátiť aj na Európsku komisiu.

Novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie a zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, účinná od 1. januára 2011, stanovuje jednak každoročné zvyšovanie referenčných hodnôt podielu konečnej energetickej spotreby biopalív v doprave (z 3,8 do konca roku 2011 na 8,5% do konca roku 2020) a tiež minimálny obsah biokomponentov pre jednotlivé druhy pohonných látok. Úľavy na spotrebnej dani budú mať len tie zmesi minerálnych olejov, ktoré v danom roku spĺňajú určený minimálny obsah biopaliva. Novela takisto rozšírila okruh biogénnych látok o bioetanol a doplnila štátny dozor, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu minimálneho limitu obsahu biopalív v pohonných látkach, o colné úrady.

Pozície

Komisár pre energetiku Günther Oettinger uviedol: „Je v našom záujme to seriózne prešetriť a zabezpečiť legislatívu, ktorou sa vyhneme negatívnym vedľajším účinkom.“

Podľa eurokomisárky pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaard „musíme zaistiť, aby biopalivá podporovali čistú úsporu skleníkových plynov.“

„Rozsah škôd, ktoré európske krajiny spôsobia kvôli vlastným plánom na využitie biopalív, je jasný – lesy a príroda budú zničené v šokujúcom rozsahu… Biopalivá budú ešte horším znečisťovateľov než fosílne palivá,“ povedal Adrian Bebb z organizácie Priatelia Zeme Európa.

V reakcii na novembrovú správu neziskových organizácii Rob Vierhout, generálny tajomník ePURE, združenia na podporu výrobcov obnoviteľného etanolu, obvinil organizácie, že „závery správy sú kompletne zveličené a vedecky chybné…niektoré mimovládne organizácie zvádzajú verejnosť a politikov k panike… “

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA