Brusel dokončuje plán energetickej infraštruktúry

Európska komisia plánuje zaviesť čo najkratší proces schvaľovania projektov energetickej infraštruktúry európskeho záujmu. Vyplýva to z návrhu, do ktorého EurActiv nahliadol.

Návrh správy o prioritách energetickej infraštruktúry pre 2020 a 2030 identifikuje deväť prioritných projektov európskeho záujmu. Tie sú dôležité pre dodržanie európskych energetických a klimatických cieľov. Zameriava sa na chýbajúce prepojenia, nedostatočné zapojenie trhu a potrebu prispôsobenia energetickej infraštruktúry Únie tak, aby sa zvládol rastúci podiel obnoviteľnej energie s prerušovaným výkonom.

Európsky energetický dopyt sa stále viac zameriava na elektrickú energiu. V roku 2020 by malo 16 % celkovej vyrobenej elektriny pochádzať z obnoviteľných zdrojov, ako je slnečná a veterná energia, uvádza návrh Komisie. Ciele EÚ v oblasti klímy a OZE si budú z tohto dôvodu vyžadovať „rozsiahle zmeny energetickej siete“. Oba hlavné obnoviteľné zdroje musia byť včlenené do siete a výroba sa bude centralizovať, hovorí dokument.

Komisia odhaduje, že na to, aby sa dosiahli ciele EÚ v bezpečnosti dodávok, integrácií OZE a rozvoji trhu bude musieť byť v budúcom desaťročí vybudovaných alebo zmodernizovaných 50 000 km elektrického vedenia.

„Supersieť“

Okrem toho dokument predvída vybudovanie európskej „supersiete“ veľmi vysokého napätia, ktorá bude schopná prepravovať elektrickú energiu cez celý kontinent a tak vyrovnávať prerušovanú produkciu – veternú na severe a slnečnú na juhu.

„Bude musieť byť pridaná do súčasnej existujúcej siete a zároveň bude poskytovať rovnakú úroveň spoľahlivosti a bezpečnosti,“ hovorí správa. V budúcnosti by mohla tiež poskytnúť Európe silnejšie spojenia so susednými krajinami, dodáva.

Text ďalej hovorí o potrebe zrýchliť pomalé vydávanie povolení, ktoré ohrozujú infraštruktúrne projekty. Upozorňuje na to, že v mnohých členských štátoch sa mešká s budovaním energetickej infraštruktúry viac ako s budovaním elektrární.

S európskymi prioritnými projektmi by sa malo zaobchádzať špeciálne, aby sa urýchlila ich implementácia. Mal by sa využívať čo najrýchlejší postup na úrovni členských štátov alebo by sa mala zaviesť nová harmonizovaná procedúra, uvádza sa v návrhu. „Preferovanou možnosťou“ je režim, v ktorom sa „deklaruje európsky záujem“, čo  a následne odštartuje zjednodušenú procedúru vydávania povolení pri definovaných maximálnych časových lehotách pre každý krok.

Okrem toho by sa malo od členských štátov, ktoré sa angažujú v cezhraničných projektoch, vyžadovať, aby zlepšili koordináciu. V prípade dlhodobých konfliktov a omeškaní by mohla Komisia alebo iný orgán dostať právomoc rozhodovať.

Komisia má v úmysle predložiť návrhy na odsúhlasenie projektov európskeho záujmu v budúcom roku.

„Proces schvaľovania by mal byť jednoduchší, ale nie z hora nadol. Trh by mal mať svoje miesto,“ poznamenala Susanne Nies z Eurelectric (asociácia zastupujúca európsky priemysel s elektrickou energiou). Poukazuje na to, že v súčasnosti trvá desať rokov, kým sa vybuduje a spustí elektrické  vedenie, čo je „úplne nezlučiteľné s dnešnými požiadavkami pre obnoviteľné zdroje“.

Aj preprava CO2

Navrhovaný plán tiež hľadá spôsob, ako zahrnúť prepravu CO2 do zoznamu európskych priorít. Pripravuje škálu komerčných aplikácií technológií zachytenia a uskladnenia uhlíka (CCS).

„Zatiaľ čo je kapacita pre uskladňovanie v Európe obrovská, nie je rovnomerne geograficky rozložená a v niektorých prípadoch sú takéto kapacity vzdialené od významných zdrojov emisií,“ píše sa v dokumente. „Okrem toho niektoré členské štáty, ktoré sú hlavnými európskymi producentmi CO2 (napr. Nemecko, Poľsko a Česká republika) majú na svojom území dostatok skladovacieho priestoru na maximálne 15 rokov,“ dodáva.

Sieť plynovodov pre CO2, ktorá má byť inštalovaná medzi rokmi 2014 a 2020, bude prepojená so špecifickými projektmi a nesúvislá, píše správa. Zahrnutie prepravy CO2 je však nevyhnutné pre prispôsobenie sa globálnemu rozvoju CCS okolo roku 2025, dodáva.

Viac európskych fondov pre energetickú infraštruktúru?

Komisia v návrhu upozorňuje, že nie všetky „významné investície“ potrebné na modernizáciu európskej energetickej prepravnej výkonnosti v najbližších dvoch desaťročiach bude poskytovať trh.

Dokument uvádza predbežný údaj – až do 15 mld eur by malo ísť na projekty identifikovaných priorít z verejných zdrojov. Tiež sa zmieňuje o finančnej perspektíve 2014-2020 a odporúča, aby Komisia zahrnula energetickú infraštruktúru do najbližšieho rozpočtu EÚ.

Návrh Komisie, ktorý bude zverejnený v novembri, bude nasledovať aj návrh nového finančného nástroja, ktorý nahradí súčasný rámec Transeurópskych energetických sietí (TEN-E).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA