Brusel schválil Mochovce, odporúča viac bezpečnosti

Komisia vydala včera súhlasné stanovisko k dostavbe dvoch blokov Mochoviec, odporučila však dodatočné bezpečnostné opatrenia. Reakcie sú zmiešané.

Povinná notifikácia

Podľa Zmluvy o Euratome (články 41-44) musia členské krajiny každú novú investíciu spojenú s aktivitami v oblasti jadrovej energetiky oznámiť Komisii, ktorá následne vydá svoje stanovisko.

Včerajšie stanovisko k dostavbe 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce bolo pozitívne, Brusel však dal niektoré dodatočné odporúčania. Ak sa tie vykonajú, „budú aspekty uvedenej investície v súlade s cieľmi Zmluvy o Euratome“.

Ide predovšetkým o bezpečnostné aspekty v súvislosti s osobitným typom konštrukcie Atómovej elektrárne Mochovce“ – oba nové bloky budú ruského typu VVER 440/V213.

Bezpečnostné odporúčania

Komisia konštatuje, že hoci projekt spĺňa v oblasti bezpečnosti „súčasné vnútroštátne predpisy Slovenskej republiky, ako aj medzinárodné odporúčania“, na základe dostupných postupov najlepšej praxe odporučila súbor dodatočných opatrení.

Problémom podľa nej je, že reaktory použitého typu nemajú štruktúru „plnohodnotného ochranného plášťa jadrového reaktora“, ktorá sa používa pri výstavbe alebo projektovaní atómových elektrární v Európe.

Preto má investor, Slovenské elektrárne – ENEL, v spolupráci so slovenskými orgánmi prehodnotiť a vykonať „dodatočné úpravy, prevádzkové postupy a stratégie riadenia, aby bolo možné odolať potenciálnym zásadným vplyvom z vonkajšieho zdroja (napr. vplyv úmyselnej havárie malého lietadla), do základu konštrukcie navrhovanej investície, čím sa konštrukčné plány zosúladia s existujúcou najlepšou praxou“.

Bezpečnosť energetických dodávok

Komisia tiež upozornila na „dôležitosť diverzifikácie zdrojov dodávok v rámci zabezpečenia dodávok atómového paliva pre celý jadrový priemysel EÚ“. Palivo používané v JE Mochovce pochádza výhradne z Ruska.

Odkladaná dostavba

Elektráreň Mochovce bola už v osemdesiatych rokoch plánovaná so štyrmi blokmi. V 90. rokoch však boli z dôvodu nedostatku financií dokončené len dva bloky, uvedené do prevádzky v 1998 a 2000. Stavebné práce na 3. a 4. bloku sú tak od roku 1992 pozastavené a odvtedy sa realizovali iba konzervačné a ochranné práce na zariadeniach,

Po dostavbe majú dva nové bloky pozkytovať výkon 880 MW, uvedenie do prevádzky sa očakáva v rokoch 2012 – 2013. Celková investovaná suma je približne 1,6 miliardy eur.

Pozície

Greenpeace rozhodnutie Komisie kritizuje. Podľa neho jej názor „jasne naznačuje, že s európskou jadrovou legislatívou nie je niečo v poriadku. Komisia práve dala zelenú jadrovému projektu z čias studenej vojny, ktorý nemá moderné bezpečnostné znaky. Dokazuje to, že päťdesiat rokov stará zmluva o Euratome je úplne neadekvátna a zastaraná“, povedal Jan Beránek z Greenpeace.

Europoslanec Ján Hudacký (EPP-ED) stanovisko Komisie víta, „pretože konečne posúva celý projekt do realizačnej fázy. Verím, že k urýchleniu poskytnutia pozitívneho stanoviska komisie prispela aj moja písomná interpelácia na komisára Piebalgsa.“

Hudacký si však myslí, že stanovisko ukazuje „pretrvávajúci rezervovaný postoj“ Komisie k rozvoju jadrovej energetiky, nakoľko dodatočné bezpečnostné požiadavky považuje za zbytočné. „V stanovisku sa mimo iného uvádza, že plánovaný projekt dostavby nezahŕňa potrebu zvýšenia bezpečnosti jadrového reaktora prostredníctvom plnohodnotného ochranného plášťa. Európska komisia, ktorej odborné vyjadrenia sú niekedy viac ako otázne, nezobrala do úvahy viaceré dôležité aspekty, ktoré boli súčasťou spomínaného oznámenia. Týka sa to predovšetkým faktu, že sa jedná o dostavbu dvoch blokov v rámci jednej elektrárne. Dva rovnaké bloky už totiž pracujú s maximálnymi bezpečnostnými parametrami niekoľko rokov, pričom tieto boli schválené všetkými relevantnými medzinárodnými organizáciami, vrátane Medzinárodnej atómovej agentúry. Navyše, povrchový betónový plášť existujúcich ako aj plánovaných blokov v JE Mochovce je ďaleko predimenzovaný, čím by mal odolať aj úmyselným haváriám malých lietadiel.“

Europoslanec Árpád Duka-Zólyomi (EPP-ED) tvrdí, že hoci „Komisia nemá rozhodujúce slovo v tejto otázke, ale jej odporúčanie treba brať vážne“. Podľa neho Komisia nenamieta proti systému ochrany proti vnútornej havárii, ale hovorí o potrebe zaručenia „takej vonkajšej bezpečnosti, ktorá je adekvátna požiadavkám na súčasné ochranné plášte vo svete“ – čiže o bezpečnostných zárukách v súvislosti s prípadným vonkajším zásahom, ako je havária malého lietadla. V prípade zásahu veľkého lietadla ochranné plášte nepredstavujú účinnú ochranu. To je podľa europoslanca už „úloha štátnych obranných síl, aby napr. v okruhu 50-100 km boli prísne kontrolované prelety lietadiel a podľa potreby zasiahla protiletecká obrana“.

Duka-Zólyomi si myslí, že „existujú všetky predpoklady“ na dostavbu blokov, ktoré sú zo stavebnej časti rozostavané na 70% a z technologickej na 30%. „Som presvedčený, že približne v roku 2013 sa 3. a 4. reaktor elektrárne Mochovce uvedie do prevádzky a odstráni sa tak… približne 20%-ný nedostatok výroby elektrickej energie, ktorý vznikne odstavením dvoch reaktorov“ v Jaslovských Bohuniciach.

V informáciách, ktoré o projekte poskytli Slovenské elektrárne – ENEL sa píše, že Mochovce 3 a 4 sú vybavené systémom schopným minimalizovať únik rádioaktivity do okolia „v súlade s najlepšími medzinárodnými praktikami“. Tento ochranný systém, nazývaný „kontainment“, „je plne schopný vysporiadať sa so základnými projektovými nehodami, nadprojektovými nehodami, ako aj závažnými nehodami (nehody s tavením aktívnej zóny reaktora)“. Dopĺňa ho „sekundárny kontainment“, ktorého úlohou je lokalizovať, monitorovať a filtrovať potenciálne úniky ak by sa pri havárii prvý systém predsa poškodil.

Každý reaktor je chránený 1,5 metra hrubým železobetónovým obalom a je chránený okolitými konštrukciami. Spolu s faktom, že Slovensko je súčasťou Integrovaného systému vzdušnej ochrany NATO to podľa Slovenských elektrární – ENEL ponúka dostatočnú ochranu pred fyzickým poškodením, napríklad nárazom lietadlom.

Bezpečnosť projektu preverila podľa investora nezávislá medzinárodná Bezpečnostná rada šiestich špičkových medzinárodných expertov na jadrovú bezpečnosť.

REKLAMA

REKLAMA