BSP aj Adria budú súťažiť o prostriedky z Connecting Europe

Ak ropné prepojenia uzná Komisia za projekty spoločného záujmu, môžu získať financie z nového programu pre infraštruktúru na roky 2014-2020.

Slovenská zahraničná a hospodárska politika musí posudzovať otázky energetickej bezpečnosti. Tá má výrazný zahraničný rozmer, ktoré sa prejavuje v rôznej miere energetickej závislosti“, povedal na VI. ročník výročnej energetickej konferencie  „Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska“ podpredseda vlády a minister pre zahraničné veci a európske záležitosti Miroslav Lajčák.  

Pripomenul, že závislosť  Slovensko je mimoriadne vysoká a ďaleko prekračuje hraničné  optimum je 30 % závislosti na jednom odberateľovi. Hovoríme o strategickej závislosti, doplnil minister.

Globalizácia trhov s energetickými komoditami podľa neho zvyšuje potrebu medzinárodnej spolupráce. Po skúsenosti s plynovou krízou v januári 2009 sme dnes schopní vykryť prípadné výpadku dodávok plynu z Ukrajiny, zásobníkmi a reverzným tokom z ČR a Rakúska, v strednodobom horizonte to bude aj vďaka prepojeniu s Maďarskom a nadväzne s Poľskom. Víta rozhodnutie premiérov V4 na energetickom summite v Budapešti v roku 2010 o severojužnom koridore, ktoré bude spájať Baltické more s Jadranským.

Severojužné prepojenie podľa Lajčáka ponúka najviac možností posilnenia energetickej bezpečnosti. Dôraz na výstavbu cezhraničnej energetickej infraštruktúry vidí tiež na úrovni EÚ.

„Vyťaženosť ropovodu družba bude klesať, rastie preto význam južného smeru ropovodmi Adria“, hovorí a dodáva, že prepojenie na Schwechat napomôže zase intenzifikovať využitie ropovodu Družba .

Pokiaľ ide o jadrovú energiu, pre Slovensko zostáva s viac ako 50 % podielom veľmi dôležitá a bude naďalej jednou z priorít Slovenska. Jadrové zariadenia podľa ministra podliehajú prísnym bezpečnostným normám a odmieta preto politizáciu tém jadrovej bezpečnosti a ignorovanie odborných analýz, čo, ako hovorí, „nie je možné považovať za prínos ku konštruktívnemu dialógu o jadrovej energetike.“ Pripomína, že prevádzkovanie a dozor jadrových elektrární už nie je iba záležitosťou jedného štátu, naopak predmetom intenzívnej spolupráce.

Minister hospodárstva Tomáš Malatinský zdôrazňuje potrebu dobudovať spoločný jednotný trh EÚ aj v oblasti energetickej infraštruktúry a prepojení.

Slovensko bude podľa neho  naďalej podporovať opatrenia smerujúce ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárska a také, ktoré majú čo najmenší dopad na konečného spotrebiteľa. Zvyšovanie energetickej bezpečnosti patrí podľa neho medzi hlavné ciele a pripravovanej energetickej politiky SR.

Podobne ako minister Lajčák aj Malatinský podporil dobudovanie ropovodu Bratislava-Schwechat.

„Ropnú bezpečnosť posilní pripravované prepojenie ropovodu Družba s rafinériou Schwechat ako aj plánované zvýšenie prepravenej kapacity ropovodu Adria. Z hľadiska energetickej bezpečnosti a diverzifikácie ropy majú oba projekty strategický význam“, povedal. Oba projekty sa podľa Malatinského uchádzajú o označenie „projekty spoločného záujmu  EÚ“, čo by vytvorilo možnosť získať prostriedky z pripravovaného finančného nástroja Connecting Europe (Prepájame Európy).

Jeho podoba a rozpočet sú predmetom rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2014-2020. Politická dohoda sa na uplynulom summite v Bruseli nedosiahla, no oproti pôvodnému návrhu rozpočtu sa dajú očakávať škrty aj tu. Orientačne sa počíta s rozpočtom okolo 41 miliárd, ktoré by mali smerovať hlavne na dopravnú infraštruktúru a tiež IKT. Na energetiku je zmýšľaných približne 7,2 miliardy eur. Spoliehajú sa na ne napríklad aj pobaltské krajiny.

Pokiaľ ide o OZE  a dosahovanie cieľa ich podielu 14 % do 2020, toto úsilie upravuje najmä zákon o podpore OZE. Minister ale upozorňuje na riziká pri výrobe elektriky zo zdrojov, ktoré sa vyznačujú vysokou fluktuáciou a nestabilitou výroby, čo má vplyv prevádzkovanie elektrizačnej sústavy a vznikajú dodatočné náklady.

Vyjadril podporu dlhodobému využitiu  jadrovej energiu ako súčasti energetického mixu za spĺňania bezpečnostných medzinárodných štandardov. Po dobudovaní 3. a 4. bloku Mochoviec by malo mať Slovensko prebytkovú bilanciu výroby elektrickej energie a stane sa jej exportérom.

Zástupca generálneho riaditeľa pre energetiku z Európskej komisie Peter Faross predstavil v úvode konferencie Cestovnú mapu energetika 2050. V nej ako hovorí Európska komisia, nenamodelovala budúcnosť, ale načrtla sme viaceré trendy v energetike v porovnaní s tým čomu hovoríme „business as ussual“, aby si ministri mohli vybrať, akú budúcnosť chcú mať vo svojich krajinách.

Cestovná mapa je tiež motivovaná politickým rozhodnutím hláv štátov zredukovať emisie o 80 – 90 % v porovnaní s rokom 1990 do roku 2050. Tento cieľ je však podmienený tým, že  ďalšie industrializované krajiny budú postupovať rovnako. Cestovná mapa je teda stratégiou pre dosiahnutie tohto cieľa, ale pri zachovaní bezpečnosti dodávok a ochrane konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA