Budúcnosť energetiky: väčší dôraz na bezpečnosť dodávok

Ak by sa aj Eú podarilo vybudovať nízkoemisnú ekonomiku a výrazne zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov, stále bude silno závislá od dovozu energií. Návrh druhej energetickej stratégie EÚ preto kladie dôraz aj na „manažment bezpečnosti dodávok“.

V januári 2007 vydala Komisia prvý strategický energetický výhľad. Bol súčasťou širšieho balíka návrhov v oblasti energetiky a klimatických zmien.

Na základe výhľadu navrhla Komisia v marci 2007 záväzok znížiť emisie skleníkových plynov o 20% do roku 2020 a posilniť využívanie obnoviteľných zdrojov energie tak, aby do rovnakého roku kryli 20% spotreby.

Čím menšia spotreba, tým väčšia nezávislosť

Druhý energetický výhľad z dielne Komisie, ktorého predbežnú verziu mal EurActiv možnosť vidieť, kladie veľkých dôraz na energetickú efektívnosť, ako „hlavný spôsob zlepšenie energetickej bezpečnosti, a súčasne ochrany klímy a konkurencieschopnosti“.

Komisia tak vypočula hlasy z radov europoslancov i priemyselných skupín a položila väčší dôraz na racionálnejšie využívanie energie. Francúzsko urobilo z energetickej efektívnosti aj jednu z priorít svojho predsedníctva.

No na rozdiel od znižovania emisií CO2, či posilnenia podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, energeticko-klimatický balík nestanovuje cieľ 20% zvýšenia efektívnosti ako záväzný. Hoci sa ozývali predpovede, exekutíva EÚ navrhne záväzný cieľ j pre oblasť energetickej efektívnosti, najnovšia revízia takýto plán neobsahuje a v tejto oblasti neplánuje ani žiadnu zásadnú legislatívnu iniciatívu.

Namiesto toho by sa v rámci budúcoročnej aktualizácie akčného plánu pre energetickú efektívnosť mali revidovať dve existujúce zásadné smernice – Smernica o energetických vlastnostiach budov (EPBF) a Smernica o označovaní energetickej efektívnosti.

Nájsť správny mix

Druhá kapitola výhľadu navrhuje zvýšenie počtu možností dodávok energie – „na trh by mali vstupovať rozličné energetické dodávky“.

Do roku 2020 by malo byť 60% vyrobenej elektriny pochádzať z „nízkouhlíkovch“ zdrojov, atómová energia a obnoviteľné zdroje majú mať približne rovnaký podiel.

Očakáva sa, že aj v roku 2020 bude v doprave držať primát stále ropa, elektromobily sa presadia „do istej miery“. No vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré výsledok ovplyvnia, výhľad nerobí žiadne konkrétne predpovede. Vyslovuje len znepokojenie nad nízkou úrovňou dostupného ľudského kapitálu a investícií pre prechod na nízkoemisnú ekonomiku v oblasti dopravy a výroby elektrickej energie, a jej cezhraničnej distribúcii.

„Je treba mať jasne na pamäti rozsah výziev v oblasti infraštruktúry a ich význam pre dosiahnutie klimatických a energetických cieľov Únie“, tvrdí dokument. Poukazuje na „veľmi podstatne“ rozdielne zloženie energetických mixov v krajinách EÚ.

Komisia samozrejme nechce, aby diverzifikácia zdrojov energie vyvolala zhoršenie vzťahov s importérmi energie či investormi z tretích krajín. Podčiarkuje potrebu opatrení na riešenie nestability cien na globálnych energetických trhoch.

„Európsky trh ostáva atraktívny a solventný, s dobrou transparentnosťou a prijateľnou predvídateľnosťou.“ Neistotu, ako sú cenové šoky, možno najlepšie zvládať „dobre fungujúcim vnútorným energetickým trhom s adekvátnym krízovým mechanizmom“.

Sny o čistej energii

Investície do čistých energetických technológií v EÚ v porovnaní s USA a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, ako Čína, za posledné desaťročia klesli. Ich zvýšenie je preto treťou prioritou výhľadu.

Existuje viacero štrukturálnych bariér inováciám – vrátane komoditnej tvorby cien energií, rozsahu a hĺbky potrebných inovácií a existujúcej „menej ako optimálnej“ infraštruktúry, tvrdí text.

Brusel by sa mal touto otázkou zaoberať podrobnejšie v oznámení o financovaní nízkoemisných technológií, ktoré má vyjsť v novembri.

V jednote je sila?

„Hlavnou silou, ktorú Európa má na zníženie svojej zraniteľnosti šokmi dodávok“ je podľa Komisie „dobre prepojený, dobre fungujúci vnútorný trh s energiou“.

Tretí balík návrhov na liberalizáciu sektora je na stole už od jesene 2007. Zameriava sa na veľké energetické firmy, ktoré svojou dominanciou na národných trhoch a vertikálnou koncentráciou brzdia vznik skutočného jednotného trhu. Okrem toho, viaceré členské krajiny často pristupujú k vonkajším energetickým vzťahom bilaterálne – napríklad uzatvorením dvojstrannej energetickej dohody s Ruskom namiesto toho, aby sa snažili o spoločný európsky postup.

Tento trend sa jasne prejavil na nedávnej Rade pre energetiku (10. október), kde sa Nemecku podarilo oslabiť „klauzulu reciprocity“ v schvaľovanej legislatíve o liberalizácii energetiky. Klauzula mala slúžiť ako „investičné veto EÚ“, ktoré by spoločnostiam z krajín ako Rusko mohlo zabrániť získavať európske energetické firmy, pokiaľ ich materská krajina nevytvorí európskym subjektom rovnaké podmienky prístupu na trh.

Problémy s implementáciou má aj transeurópska energetická infraštruktúra, ako je spojenie cez Pyreneje, „najmä kvôli tomu, že ich európska dôležitosť nie je na miestnej alebo implementačnej úrovni zrejmá“.

Popri výhľade zverejní Komisia aj Zelenú knihu. Tá otvorí verejnú diskusiu o tom, ako majú byť míňané prostriedky z nástroja Transeuróspke siete pre energetiku (TEN-E), hlavného zdroja financií pre rozvoj energetickej infraštruktúry v EÚ.

Ďalšie kroky

  • November 2008: Komisia zverejní
    • Druhý strategický energetický výhľad
    • Zelenú knihu o fondoch TEN-E
    • Návrh revízie Smernice o energetických vlastnostiach budov
  • Pred koncom roku 2008: Komisia zverejní oznámenie o financovaní nízkoemisných technológií
  • Marec 2009: jarné zasadnutie Európskej rady: lídri EÚ prijmú závery k druhému strategickému energetickému výhľadu

REKLAMA

REKLAMA