Budúcnosť udržateľnej energie na Slovensku je hlavne v biomase

Najväčší potenciál rozvoja stabilných obnoviteľných zdrojov na Slovensku leží v oblasti biomasy a malých vodných elektrární. Potvrdili to viacerí účastníci 3. ročníka konferencie ENERGOFUTURA.

Hlavnými témami odbornej konferencie ENERGOFUTURA 2011, ktorá je súčasťou kampane Európskej komisie Trvaloudržateľná energia v Európe, boli biomasa, legislatíva a regulácia v oblasti energetiky, paroplyny, fotovoltika a energetická efektívnosť a úspory. Samostatný technický panel bol venovaný progresívnym materiálom a technológiám v energetike.

„Miesto vedy a výskumu nie je na Slovensku veľmi lukratívne. Neinvestuje sa do nich toľko prostriedkov, úsilia a ľudských kapacít ako by si zasluhovali a ako má Slovensko potenciál. Preto sme sa rozhodli otvoriť aj túto tému,“ uviedol Michal Hudec, vydavateľ portálu Energia.sk, ktorý konferenciu organizoval.

Zabezpečí polovicu spotreby plynu biometán?

Hoci sa diskusie o energetickej bezpečnosti Slovenska často sústreďujú na diverzifikáciu trás dodávok zo zahraničia, podľa predsedu výboru NRSR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Stanislava Janiša je načase otvorene hovoriť o diverzifikovaní výroby energie na Slovensku.

„Vyrábame vyše 55 % elektrickej energie z jadra a máličko z obnoviteľných zdrojov. Z hľadiska bezpečnosti elektrizačnej siete je treba podporovať také obnoviteľné zdroje, ktoré nebudú mať vplyv na dodatočné systémové služby,“ uviedol a upozornil na potrebu držania zálohy v prípade nestálych obnoviteľných zdrojov (OZE), čo sa odráža na vyšších nákladov výroby elektriny.

Budúcnosť OZE u nás vidí vo vodných elektrárňach, predovšetkým tých malých, a tiež v sofistikovanejšom využití biomasy, konkrétne jej premene na biometán v rovnakej kvalite ako zemný plyn dodávaný z Ruska, ktorý by dokázal zabezpečiť nepretržité dodávky elektriny.

Poukázal na štatistiky podľa ktorých sme schopní bez ohrozenia potravinového reťazca vyrobiť s obrovskou rezervou 1,5 miliardy metrov kubických kubíkov biometánu, podľa Slovenske akadémie vied dokonca 2,5 – 3 miliardy m3.

„Pri celkovej spotrebe [plynu na Slovensku] 5,5 – 6 miliárd m3 ročne to nie je zanedbateľná čiastka,“ dodal.

Podpora slovenského vidieka

Kombinovanou výrobou elektriny a tepla z biomasy sa podľa predsedu Teplárenského združenia na Slovensku Jozefa Kovačoviča z jedného energonosiča nielen vyrábajú dva produkty, ale zároveň sa šetrí až do 40 % primárnych energetických zdrojov, čo prispieva k k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Viacerí účastníci konferencie sa zhodli, že rozvojom výroby energie z biomasy by sa mohli ušetriť milióny eur, ktoré putujú do zahraničia, hlavne Ruska, vo forme platieb za dodávky zemného plynu, znížili by sa straty vznikajúce transportom energie a podporila sa domáca ekonomika.

„Dozrel čas, aby sme maximálne množstvo peňazí, ktoré naši občania dávajú za energie dokázali točiť vo vlastných peňaženkách a točili kolieska vlastnej ekonomiky,“ povedal poslanec Janiš podľa ktorého sa pestovaním a energetických zhodnocovaním biomasy dosahuje multiplikačný efekt v troch sektoroch – poľnohospodárstva, lesníctva a energetiky. Využitie tohto potenciálu by prispelo k zvýšeniu zamestnanosti aj na vidieku a v horských oblastiach, na ktoré často zabúda aj energetická politika EÚ.

Prínosy i chyby v prístupe EÚ

„Energetika je naozaj na rázcestí, všetci to cítime. Jedna éra skončila, druhá nezačala a nikto nevie ako ďalej, tápa, niečo vymýšľa,“ uviedol Kovačovič.

Kritizoval „nezmyselnú“ politiku pridávania biozložky do palív, ktorú podporila Európska komisia, zástupcovia členských štátov i europoslanci napríklad schválením smernice 2009/28/ES.

Prínos programov EÚ naopak ocenil Ladislav Židek, generálny riaditeľ združenia BIOMASA. Uviedol, že za pomoci programu Life sa na Slovensku vytvoril fungujúci trh s drevnými peletami.

Verí, že v budúcnosti sa tieto energetické zdroje nebudú vyvážať, ale nájdu plný odbyt na domácom trhu. Veľkú úlohu vidí aj v rozvoji poľnohospodárskej biomasy, a to v horizonte dvoch dekád.

„Kríza, ktorá vládne svetu praje využívaniu obnoviteľných zdrojov energie,“ konštatoval Židek. V prípade fotovoltiky sa však zdá, že jej ďalší rozvoj na Slovensku tkvie skôr v malých strešných inštaláciách, ktoré môžu vhodne doplniť energetický mix domácností.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA