Bulharsko sa priklonilo k ruskej Južnej vetve

Ruský premiér Vladimír Putin a jeho bulharský náprotivok Bojko Borisov sa dohodli na vytvorení spoločného podniku, ktorý vybuduje bulharský úsek plynovodu Južná vetva. Ruský projekt tým získa dôležitú výhodu oproti konkurenčnému Nabuccu, ktorý podporuje Európska únia. Informuje o tom Dnevnik, bulharský partner EurActivu.

Vladimír PutinBojko Borisov sa minulý týždeň (21. októbra) v telefonickom rozhovore dohodli, že 15. novembra tohto roku založia rusko-bulharský podnik, ktorého hlavnou úlohou bude vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti bulharského úseku plynovodu Južná vetva.

Obaja lídri potvrdili svoje záväzky pre dokončenie jadrovej elektrárne v Belene a diskutovali o možnostiach, ako prilákať k projektu ďalšie krajiny. Píše sa o tom v stanovisku uverejnenom na ruských vládnych stránkach.

Na rokovaniach v Sofii Moskva presadzovala svoje energetické projekty v Bulharsku ako nedeliteľný balíček.

Minulotýždňový telefonát pravdepodobne znamená koniec Borisovovej stratégie vyrovnanej podpory obom konkurenčným plynovodom. Rozhovor tiež naznačil, že slabnú snahy bulharského premiéra o obmedzení energetickej závislosti jeho krajiny na Rusku.

Stredopravicový Bojko Borisov sa ujal úradu v júli 2009. Jeho vláda sa následne vyhrážala Rusku odstúpením od spoločných energetických projektov z dôvodu ich nadmernej ceny. Rok trvajúce nezhody ukončila až rusko-bulharská Varnská dohoda, podpísaná 17. júla 2010.

Zatiaľ čo Nabucco bojuje s prekonávaním právnych prekážok, ktoré stoja v ceste vybudovania nových plynovodov na bulharskom území, jeho Gazpromom podporovaný konkurent dosiahol kompromisné riešenie pre prepravu časti plynu už existujúcou bulharskou sieťou plynovodov.

Podľa Varnskej dohody majú bulharské siete prepravovať 17 mld. kubických metrov z predpokladanej kapacity Južnej vetvy 63 mld. Rusko pôvodne požadovalo, aby mohla Južná vetva využívať celé bulharské siete. Odborníci však pred týmto riešením varovali a Borisov, z obáv o kompletnú kontrolu Gazpromu nad bulharskými plynovodmi, túto možnosť odmietol.

Potom, čo Rusko pohrozilo vyradením Bulharska z projektu Južnej vetvy, sa obe krajiny dohodli na tomto kompromisnom riešení.

S využitím plynovodov, ktoré v prepravných krajinách už existujú, počíta aj Nabucco.

Cena nového bulharského úseku Južnej vetvy sa odhaduje na 835 mil. dolárov. Mal by byť dokončený v roku 2015. Nie je jasné, ako Bulharsko, ktoré sa nachádza v ťažkej hospodárskej situácii, zaistí financovanie projektu.

Pokrok v rokovaniach o jadrovej elektrárni Belene

Podľa zdrojov, citovaných bulharským denníkom Standard, sa Putin stretne s Borisovom 15. novembra. Majú podpísať dohodu, ktorá by mala obsahovať aj plány výstavby jadrovej elektrárne Belene.

Tento projekt v minulosti znepokojoval Európsku úniu, pretože s jeho realizáciou má Bulharsku pomáhať iba Rusko. Vedľa technologických znalostí malo poskytnúť aj úver pre financovanie výstavby. Miesto stretnutia, kde majú byť za necelý mesiac podpísané presné podmienky spolupráce, zatiaľ nie je známe.

Putin a Borisov uvítali „priaznivý vývoj“ implementácie Varnskej dohody o jadrovej elektrárni. Hovorili tiež o možnosti „prizvať tretieho investora z krajiny, ktorá má bohaté skúsenosti s výrobou jadrovej energie.“

Náklady na novú elektráreň sa odhadujú na 4 mld. eur. Mala by sa uviesť do prevádzky v rokoch 2013-2014, čiže 20 rokov po spustení prvej bulharskej jadrovej elektrárne v Kozloduj.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA