Buzek: Energetická únia je novým začiatkom európskej integrácie

Energetická politika založená na solidarite bude novou kapitolou európskej integrácie, myslí si bývalý predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek. Prvý konkrétny koncept pripravovanej Energetickej únie predstaví slovenský podpredseda Komisie Šefčovič už začiatkom februára.

Predseda výboru Európskeho parlamentu pre priemysel a energetiku  Jerzy Buzek tvrdí, že pripravovaná Energetická únia by mohla byť  novým impulzom pre hlbšiu integráciu členských štátov EÚ. „Naša energetická politika by mohla byť jazýčkom na váhach európskej integrácie a určite rozhodne o budúcom smerovaní EÚ ako celku,“ naznačil bývalý poľský premiér pre The Parliament Magazine. 

Buzek vidí jasnú paralelu medzi procesmi, ktoré viedli v 50. rokoch minulého storočia k vytvoreniu Spoločenstva uhlia a ocele a súčasným vývojom európskych politík. „Tak ako zavedenie spoločného trhu prinieslo efektívne využívanie európskeho kapitálu – prírodného, finančného a ľudského – rovnaký prísľub dnes ponúka dokončenie vnútorného trhu s energiami. Spoločná politika v tejto oblasti prinesie prosperitu pre občanov a najmä bezpečnejšie, lacnejšie a udržateľnejšie ceny energií.“

Európa však podľa Buzeka môže ťažiť z týchto výhod iba za predpokladu, že jej politika bude založená na solidarite medzi členskými štátmi. „Takmer pred 65 rokmi sa vďaka solidarite medzi krajinami západnej Európy zrodila európska integrácia. Pred 25 rokmi solidarita medzi Európanmi opäť menila náš kontinent. Dnes, ak chceme opäť prosperovať, musíme sa prinavrátiť k tejto hodnote, ktorú všetci zdieľame,“ myslí si Buzek.

O vytvorení spoločného energetického trhu rozhodli lídri EÚ už začiatkom roka 2011. Na zabezpečenie stabilných energetických dodávok sa mala zvýšiť prepojenosť energetických sietí členských štátov, vytvoriť mechanizmus na riešenie krízových situácií, koordinovať nákupy energetických surovín a posilniť postavenie EÚ pri vyjednávaniach s externými dodávateľmi.

Spoločný trh s energiami mal byť podľa vyhlásení Európskej rady plne funkčný už koncom roka 2014. Do popredia európskych politík sa energetika opäť dostala až začiatkom roka 2014, keď Európe hrozila ďalšia plynová kríza kvôli napätým vzťahom medzi Ruskom a Ukrajinou.

Zloženie novej Komisie je však podľa Buzeka jasným signálom, že EÚ to s integráciou v energetickej oblasti myslí tento krát vážne. „Význam spoločnej energetickej politiky sa odráža aj v inštitucionálnych zmenách. Preto teraz máme komisára pre energetiku a zmenu klímy Miguela Canetu, ale aj podpredsedu Komisie pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča, ktorý bude koordinovať prácu viac ako 10 komisárov,“ zdôraznil Buzek.

Slovenský podpredseda Komisie poverený vytvorením Energetickej únie by mal prvý konkrétny koncept predstaviť na konferencii v Rige, ktorá sa bude konať 6. februára pod záštitou lotyšského predsedníctva Rady Európskej únie.

Na konferencii sa zúčastní asi 400 predstaviteľov z oblasti priemyslu, mimovládnych organizácií a zástupcov vlád, ktorí spoločne prediskutujú jednotlivé dimenzie energetickej únie.

Takzvaný Rižský proces by mal byť podľa Šefčoviča poslednou možnosťou, ako otestovať niektoré myšlienky a návrhy ešte predtým, než sa definitívne rozhodne finálny koncept, o ktorom budú na marcovej Európskej rade rokovať premiéri a prezidenti členských štátov EÚ.

Viac sa o pipravovanej Energetickej únii dozviete tu.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA