Cena tvrdej emisnej politiky

Stále viac európskych priemyselných skupín tlmí investičné plány v EÚ, pretože sa obávajú rastu nákladov kvôli prísnym emisným plánom Európskej komisie, varuje viceprezident Svetovej energetickej rady.

Krátka správa

Podľa Johannesa Teyssena, viceprezidenta Svetovej energetickej rady, sa firmy vzdávajú investičných plánov v EÚ v reakcii na rastúce náklady, ale aj pre “prísny“ postoj Komisie v boji za zníženie emisií skleníkových plynov. Teyssen citoval konkrétne zrušené plány na stavbu niekoľkých tepelných uhoľných elektrární v Nemecku.

V januári 2008 vydala Komisia návrhy legislatívneho balíka pre boj s klimatickými zmenami a obmedzovanie emisií po roku 2013. Veľmi striktné boli práve voči sektoru energetiky – od roku 2013 ho má čakať plné obchodovanie s emisnými povolenkami (tie sú v súčasnosti v značnej miere prideľované vládami). „Plné obchodovanie môže viesť k väčšej zraniteľnosti“ firiem z EÚ, varoval podľa EUbusiness Teyssen, ktorý pôsobí aj v nemeckej energetickej firme EON.

Podľa hovorcu Slovenských elektrární Juraja Kopřivu je dnes ešte predčasné špekulovať o dopadoch. Aj preto, že ide stále len o návrhy Komisie, ktoré budú potrebovať súhlas Európskeho parlamentu, ale najmä členských krajín.

Energetická skupina ENEL, do ktorej Slovenské elektrárne patria, však aj ústami generálneho riaditeľa F. Contiho opakovane pripomínala, že emisie musia byť znižované globálne. Ak sa príjmu prísne opatrenia len v rámci EÚ, európske firmy stratia konkurencieschopnosť voči krajinám, ktoré podobne prísne regulácie nezavedú – ako USA, Čína, či India. Aj minuloročný summit OSN o klimatickej politike po roku 2013 na Bali ukázal, že takáto politická vôľa na globálnej úrovni zatiaľ neexistuje.

Prípadné zavedenie plného obchodovania s emisnými povolenkami po 2013 bude mať bezpochyby vplyv na ceny energií i výhodnosť jednotlivých zdrojov. V súčasnosti sa jedna megawatt hodina elektrickej energie na Slovensku predáva v base load za približne 60 eur. Cena jednej tony CO2 je približne 20-25 eur. Výroba jednej megawatt hodiny elektriny v tepelnej elektrárni znamená vypustenie viac ako jednej tony CO2.

Implementácia opatrení na zníženie CO2 by mala stáť asi 0,5% HDP EÚ, čo nepredstavuje výraznejší problém, tvrdí koordinátor energetickej kampane Greenpeace Karol Polanecký. Na ekologické opatrenia sa podľa neho nemožno pozerať ako na prekážku ekonomického rozvoja: “Rozvoj ekologických technológií už dnes zo sebou prináša stimuly v oblastiach ako je vedecký výskum, či zavádzanie inovácií do praxe. Netreba zabúdať ani na vznik nových pracovných príležitostí v  odvetviach čistých technológií, alebo pozitívny vplyv na rozvoj regiónov.”

REKLAMA

REKLAMA