Chceme šetriť, no spotreba energie rastie

Napriek snahám o zvyšovanie energetickej efektívnosti – kvôli znižovaniu emisií CO2, ale aj zmenšovaniu závislosti na dovoze energie – je hospodársky rast v EÚ stále viac energeticky náročný.

elektrické stĺpy
zdroj: creativecommons.org

Krátka správa

Štúdia Spoločného výskumného centra (JRC), ktoré funguje pri Komisii, ukazuje, že v období 1994-2004 rástla spotreba elektrickej energie rovnako rýchlo, ako HDP. Tým sa prakticky nuloval pozitívny dopad opatrení na zlepšovanie energetickej efektívnosti.

Na základe výskumu spotreby elektrickej energie v budovách, z roku 2006, a podielu energeticky efektívnych zariadení na trhu, konštatuje štúdia podstatný nárast spotreby elektrickej energie vo všetkých sektoroch trhu:

  • 10,8% v sektore nehnuteľností
  • 15,6% v sektore služieb
  • 9,5% v priemyselnom sektore

Podľa Komisie možno nárast vysvetliť širokým využívaním tradičných, často neefektívnych, zariadení, ako je klimatizácia, či vyhrievanie, ako aj „narastajúcim počtom dvojitých, či trojitých zariadení, ako televízor a chladnička/mraznička v domácnosti, a narastajúcim počtom rodinných domov, väčších domov a bytov“. Nárast elektrickej energie spotrebičmi má výrazný trend najmä v južnej Európe.

Ďalším faktorom je „stále častejší fenomén“ využívania „stand-by“ (kľudového) režimu na spotrebnej elektronike. Greenpeace odhaduje, že využívanie stand-by režimu spôsobilo v EÚ-15 v roku 2000 stratu 94 miliárd kilowatthodín elektrickej energie.

EÚ schválila viacero nástrojov na zvýšenie energetickej efektívnosti ekonomiky, vrátane smernice o koncovom využívaní energie a energetických služieb, a Akčného plánu pre energetickú efektívnosť. Komisia tiež privítala nedávne rozhodnutie Parlamentu zlepšiť energetickú efektívnosť pri verejnom obstarávaní kancelárskeho vybavenia.

To všetko sú však len „kvapky v mori“. Celkový pokrok členských krajín v implementovaní opatrení pre energetickú efektívnosť je pomalý. Len sedem z 27 členských krajín doteraz predložilo Komisii národné akčné plány (konečný termín uplynul na konci júna 2007). Slovensko medzi nimi nie je.

O vplyve energeticky intenzívneho hospodárskeho rastu na klimatické zmeny hovorí aj nová správa združenia Priatelia Zeme a New Economic Foundation: „Pri súčasných výsledkoch nie je Európa ani zďaleka na dosah toho, aby ekonomický kurz namierila smerom, ktorým sa môže priblížiť k želanému stavu v klimatickej politike.“

Na zaradenie energetickej efektívnosti medzi politické priority zareagovali aj energetické firmy. Slovenské elektrárne – ENEL, ktoré sú najväčším slovenským výrobcom energie a ich materská firma pôsobí vo viacerých európskych krajinách, rozvíjajú niekoľko podobných projektov. V Taliansku napríklad ENEL distribuuje úsporné elektrické spotrebiče a žiarovky, na Slovensku organizuje projekt Young Energy pre školopovinné deti, zameraný na podporu uvedomenia si významu a vzácnosti zdrojov energie. 

REKLAMA

REKLAMA