Čína rokuje o výstavbe atómových elektrární v Británii

Čínske firmy chcú dramaticky ovplyvniť budúcnosť britskej energetiky. Do výstavby jadrových elektrární na ostrovoch chcú investovať sumu asi 45 miliárd eur.

Oficiálni predstavitelia čínskeho jadrového priemyslu rokovali s britským ministerstvom pre energetiku a klimatickú zmenu (DECC) o pláne, podľa ktorého by v Británii mohli vybudovať 5 rôznych reaktorov v celkovej hodnote 35 miliárd libier.

Greenpeace považuje tento krok za zúfalý, zatiaľ čo iní majú obavy o bezpečnosť. Britský jadrový program je v ohrození, pretože nová francúzska vláda by mohla zmeniť plány spoločnosti EDF o výstavbe nových reaktorov v Británii. Vláda sa preto snaží získať priazeň Číny.

Čína prevádzkuje vlastné jadrové elektrárne od roku 1994 a Veľká Británia by mohla byť miestom pre ukážku úspechu čínskej jadrovej technológie a odborných znalostí v zahraničí.

Čínske firmy už investovali do britskej energetickej infraštruktúry, napríklad do vodárenskej spoločnosti Thames Water, prístavu Felixtowe či ropnej rafinérie Grangemouth.

Tri rôzne zdroje potvrdili stretnutia zástupcov britského ministerstva so Šanghajským inštitútom pre jadrový inžiniersky výskum a dizajn (SNERDI), ktorá je vetvou Čínskej národnej jadrovej korporácie (CNNC),

Podľa úvodnej časti plánu by CNCC a ďalšia štátna firma – Čínska jadrová spoločnosť Guangdong – mali súperiť o podiel v konzorciu Horizon, ktoré chce postaviť nové jadrové elektrárne vo Wylfe (Wales) a Oldbury (Gloucestershire).

Koncom marca nemecké spoločnosti RWE a E.ON, ktoré konzorcium založili, oznámili, že v projektoch nebudú pokračovať a hľadajú nových investorov. (EurActiv, 30.3.2012)

Niektoré zdroje tvrdia, že Čína má záujem aj o iné lokality ako je Bradwell (grófstvo Essex), Heysham (Lancashire) či Hartlepool (Durham), kde chce spolupracovať s americkou skupinou Westinghouse a využiť jej existujúcu technológiu.

Briti sú otvorení

Čína si je vedomá, že do prevádzkových plánov bude musieť zapojiť aj britskú firmu a prekonať prípadný odpor politikov či verejnosti. 

„Číňania majú peniaze aj skúsenosti,“ uviedol jeden zo zdrojov. „Usadenie v Británii vnímajú ako príležitosť ukázať, že dokážu fungovať aj v jednom z celosvetovo najprísnejšie regulovaných odvetví tak aby sa mohli posunúť aj na na iné trhy v Afrike a na Blízkom východe."

Predstavitelia DECC nechceli rokovania komentovať s odvolaním sa na to, že ide o obchodne dôverné informácie. Hovorca DECC uviedol, že „Británia je otvorená obchodu a aktívne víta investície v energetickom sektore, avšak akýkoľvek potenciálny jadrový prevádzkovateľ je a bude podliehať prísnej kontrole v stanovenom regulačnom procese.“

Keith Parker, predseda Asociácie jadrového priemyslu v Londýne si myslí, že snaha Číny investovať v Británii je „veľmi povzbudivá“.

„Majú v prevádzke 14 vlastných reaktorov a 25 ďalších je vo výstavbe. Využívajú  dizajn Areva aj Westinghouse, ktoré by tu mohli byť použité. Z našich spoločných diskusií jasne vyplynulo, že majú medzinárodné ambície.“

Minister pre energiu Charles Hendry v máji uviedol: „V Číne sú rôzne spoločnosti, ktoré majú skúsenosti so stavbou tuctu jadrových elektrární včas  a v rámci rozpočtu. Neexistujú náznaky, že by tieto spoločnosti nemali odborné skúsenosti v tomto sektore … Myslím, že by sme sa mali riadiť tým, kde už bola táto odbornosť dokázaná.“

Znak zúfalstva?

Doug Parr z Greenpeace však tvrdí, že snaha získať Čínu je skôr znakom zúfalstva. „Čínski jadroví hráči majú podporu štátu, čo by mohlo pomôcť vyriešiť problém s financovaním kolosálne drahých jadrových elektrární v Británii. Znamená to však len toľko, že peniaze britských daňových poplatníkov potečú čínskej vláde namiesto do Francúzska.“

Nick Butler, bývalý poradca premiéra pre energetiku zdôraznil riziko politického konfliktu. V blogu pre Financial Times napísal, že angažovanie sa Číny v britskom energetickom obchode môže byť znepokojivé: „Budú vnútri systému, s prístupom k zložitej architektúre britskej národnej siete, k procesom, cez ktoré sa ovládajú dodávky elektrickej energie a takisto k britskej jadrovej technológii.“

„Možno na tom nezáleží. Možno, že je medzi Guangdong Holding a vládou v Pekingu čínsky múr. A možno sme dosiahli takú úroveň globalizácie, v ktorej na národnosti majiteľa nezáleží.“

„Ak by aj všetky tieto tvrdenia boli pravdivé, stále sa zdá byť poľutovaniahodné, že výmenou za takúto investíciu, nevyžadujeme od Číny zastaviť kybernetické útoky a porušenia duševného vlastníctva, v ktorých sú teraz svetovými lídrami."

(EurActiv/Guardian)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA