Čínske solárne panely si v USA vyslúžili clá až do 250 %

Vyšetrovanie amerického ministerstva pre obchod potvrdilo dotovanie výroby fotovoltických modulov zo strany Pekingu. USA preto na ich dovoz zavádza colné tarify vo výške od 31 % do 250 %. Peking to považuje za úmyselnú provokáciu.

Americká vláda sa minulý štvrtok rozhodla zaviesť vysoké clá na čínske solárne panely. Vyšetrovanie ministerstva pre obchod totiž došlo k záveru, že trh zaplavujú produkty, ktoré Peking podporuje výhodnými úvermi, čo vedie k dumpingovým cenám výrobkov. Sadzby dosiahnu výšku medzi 31 – 250 %.

Hoci americkí producenti panelov, ktorí podali sťažnosť na neférovú čínsku konkurenciu, sú spokojní, analytici varujú pred zvyšovaním cien, spomalením predaja, presunom do iných krajín a zameraním sa na alternatívne trhy. Niektorí dokonca hovoria o nebezpečenstve vzájomnej obchodnej vojny.

Washington už v marci predbežne stanovil na čínske fotovoltické (FV) panely colné sadzby do 5 %. (EurActiv, 22.3.2012). Koalíciu siedmych firiem na čele s dcérskou spoločnosťou nemeckej firmy SolarWorld, ktorá v októbri 2011 sťažnosť podávala, verdikt potešil.

„Rozhodnutie vysiela jasný signál: voľný trh neznamená, že neexistujú žiadne pravidlá,“ citovala agentúra Reuters výkonného riaditeľa SolarWorldu Franka Asbecka. Spoločnosť chce do polovice tohto roka podať obdobnú sťažnosť aj na Európsku komisiu, ktorá by sa tak mohla rozhodnutím Washingtonu inšpirovať.

Prebytok lacnejších panelov z Číny tlačil na ceny výrobkov, čo viedlo k bankrotu niektorých amerických firiem, ktoré im nedokázali konkurovať.  Ceny panelov klesli za posledných 5 rokov o 80%, pričom len v minulom roku o 40 %. Navyše v Európe klesol dopyt po FV paneloch.

Clo vo výške 31 % sa má týkať asi 60 čínskych exportérov panelov, ktorí boli súčasťou vyšetrovania, vrátane tých najväčších ako je Suntech Power alebo Trina Solar. Ďalší producenti môžu čeliť tarifám až do výšky 250 %, pričom stanovené clá majú retroaktívnu platnosť až 90 dní.

Dumping vs. protekcionizmus

Hovorca čínskeho ministerstva pre obchod Shen Danyang v stanovisku zverejnenom na internetovej stránke ministerstva uviedol: „Rozhodnutiu USA chýba férovosť a Čína vyjadruje hlbokú nevôľu.“

„Úmyselným provokovaní obchodného napätia v sektore čistej energie vysiela USA do sveta negatívny signál o obchodnom protekcionizme,“ uviedol Shen, avšak vyhol sa akejkoľvek zmienke o odvetných opatreniach.  

Z čínskej strany sa totiž začali ozývať  hrozby o stanovení odvetného poplatku na dovoz amerického polysilikónu do Číny. Ten je dôležitým materiálom používaným v solárnych paneloch.

Koalícia za americkú výrobu solárnych panelov (CASM) na rozhodnutie ministerstva reagovala, že „začne odstraňovať výhodu [čínskych firiem], ktorú mali v dôsledku nelegálnych obchodných postupov. Avšak nenaruší to solárny rast ani solárne inštalácie v Spojených štátoch.“

Niektorí analytici o tom ale pochybujú. Americký trh so solárnymi panelmi minulý rok zaznamenal nárast vo výške 109 %. Nové clá by mohli znamenať zvýšenie cien zariadení pre spotrebiteľov, a to v momente, kedy sa elektrina zo slnka stáva konkurencieschopnou tej z fosílnych palív.

Čínske spoločnosti majú 60 percentný podiel na globálnom trhu a najväčší čínski producenti predávajú v USA asi pätinu svojich výrobkov. Pri svojom vývoze sa pritom spoliehali nielen na výhodné úvery domácich štátnych bánk, ale tiež na dotácie zelenej energie zo strany vlád v Európe aj USA.

Analytik nemeckej DZ Banky Sven Kuerten tvrdí, že clá na čínske panely povedú k tomu, že svoje moduly budú predávať na iných trhoch, napríklad v Japonsku, ktoré tiež začalo lákať na atraktívne stimuly, alebo v Austrálii, ktorá rozbieha vlastnú emisnú schému. Keith Li, analytik spoločnosti CIMB Research, ktorá sa špecializuje na ázijské trhy, zase predpokladá, že clá budú pozitívnym prínosom pre Taiwan. Ich producenti by mohli dodávať články pre amerických výrobcov panelov, ktorí prestanú nakupovať u Číňanov.

(EurActiv/Reuters/Guardian)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA