Členské štáty vypracujú do roku 2015 programy pre jadrový odpad

Európska komisia včera (3. novembra) zverejnila návrh smernice pre hospodárenie s rádioaktívnym odpadom. Ak bude podľa plánu schválená v roku 2011, členské štáty musia do konca roka 2015 predstaviť plány pre hospodárenie a uskladnenie jadrového odpadu.

Návrh smernice, o ktorom informoval EurActiv už v minulom týždni (EurActiv 27.10.2010), vyzýva členské štáty, aby do štyroch rokov od prijatia smernice predložili vnútroštátne programy, v ktorých uvedú, „kedy, kde a ako vybudujú a budú spravovať konečné úložiská, ktoré majú zaručiť splnenie tých najprísnejších bezpečnostných noriem“.

Komisia primárne navrhuje stanoviť právne záväzný a vymáhateľný rámec EÚ, ktorý zabezpečí, aby všetky členské štáty uplatňovali spoločné normy vytvorené v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Normy by sa mali vzťahovať na všetky fázy bezpečného hospodárenia s rádioaktívnym odpadom až po jeho konečné uskladnenie.

Inými slovami, vďaka smernici by sa medzinárodne schválené bezpečnostné normy (vytvorené v rámci MAAE) mali stať pre Európsku úniu právne záväznými a vymáhateľnými.

Komisár pre energetiku Günther Oettinger uviedol, že „bezpečnosť sa týka všetkých občanov a všetkých krajín EU bez ohľadu na to, či sú prívržencami alebo odporcami jadrovej energie. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme na ochranu našich občanov, vody a pôdy pred jadrovým zamorením uplatňovali tie najprísnejšie bezpečnostné normy na svete. Bezpečnosť je nerozdeliteľná. Havária, ku ktorej dôjde v jednej krajine, môže mať ničivé dôsledky aj pre ostatné.“

Návrh smernice ďalej počíta s vytvorením spoločných úložísk, na ktorých sa môže dohodnúť viacej štátov, alebo dovoľuje export jadrového odpadu za účelom konečného uloženia v rámci EÚ (vývoz mimo EÚ zakazuje).

Povolenie k výstavbe úložísk a kontrolu bezpečnostných analýz každého jednotlivého úložiska by mal vykonávať nezávislý orgán dohliadajúci na normy MAAE.

Návrh podľa pôvodných predpokladov odporúča ako najvhodnejší a najbezpečnejší spôsob konečného uskladnenia rádioaktívneho odpadu hlbinné geologické uskladnenie. Smernica však hĺbku a ďalšie parametre takýchto zariadení nešpecifikuje.

Smernica vyžaduje uvedenie týchto parametrov do národných programov jednotlivých členských štátov a vyhradzuje pre Európsku komisiu právo tieto programy pripomienkovať, prípadne vrátiť národným vládam k prepracovaniu.

Komisia v návrhu smernice neuvádza konečné termíny pre vybudovanie úložísk. Požaduje však zaradenie harmonogramu výstavby do národných plánov.

Reflektuje tak skutočnosť, že väčšina štátov sa s výstavbou hlbinných úložísk neponáhľa a ich dokončenie plánuje až vo vzdialenej budúcnosti. Najďalej zatiaľ pokročilo Fínsko, ktoré pre svoje štyri reaktory plánuje vybudovanie úložiska v roku 2020. Ďalšie v poradí je Švédsko (2023) a Francúzsko (2025).

Výstavbu hlbinných úložísk by mali členské štáty financovať z národných fondov, prípadne z fondov energetických firiem, k založeniu ktorých vyzvala Komisia už v roku 2006.

V EÚ je momentálne v prevádzke 143 jadrových reaktorov v 14 členských krajinách. Ročne štáty EÚ vyprodukujú 7000 metrov kubických vysokoaktívneho odpadu, pričom väčšina tohto materiálu sa ukladá v dočasných úložiskách.

Dočasné úložiská sú nutné pre zníženie teploty a úrovne radiácie palivových článkov a vysokoaktívneho odpadu. Nepredstavujú však dlhodobé riešenie, pretože si vyžadujú neustálu údržbu a dohľad.

Vzhľadom k tomu, že sa obvykle nachádzajú blízko povrchu alebo priamo na povrchu, hrozí tiež nebezpečenstvo havárií po páde lietadla, požiari alebo zemetrasení.

Vedci a medzinárodné organizácie, ako je MAAE, sa všeobecne zhodujú na tom, že najvhodnejším riešením dlhodobého ukladania vysokoaktívneho jadrového odpadu je hlbinné geologické uskladnenie.

Podľa Zmluvy o Euratome spadá ochrana širokej verejnosti pred ionizujúcim zariadením do právnej pôsobnosti EÚ. Skladba zdrojov energie je v pôsobnosti jednotlivých členských štátov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA