Do medzinárodnej debaty sa zapojili všetci hráči na energetickom trhu, vrátane náhody

V prvý deň konferencie "Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska" boli predstavené perspektívy regionálnej spolupráce v rámci V4 v otázke bezpečnosti dodávok zemného plynu a prepojenia národných trhov s elektrinou.

Popoludňajšiu časť konferencie, ktorú zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), otvorila krátkym príhovorom predsedníčka vlády Iveta Radičová. Aktuálnosť diskutovaných tém a potrebu zodpovedného, efektívneho a rýchleho postupu okomentovala slovami: „Včera bolo neskoro.“

Premiérka potvrdila zámery vlády posilniť regionálne prepojenia elektrickej, plynárenskej a ropovodnej sústavy so susednými štátmi s cieľom zaistenia kofinancovania implementácie projektov spoločného regionálneho záujmu z prostriedkov EÚ. V oblasti zvýšenia bezpečnosti dodávok zemného plynu vyjadrila podporu severojužnému prepojeniu terminálov LNG v Chorvátsku a Poľsku.

"Neoddeliteľnou súčasťou energetickej diverzifikácie, energetického mixu pre Slovensko je a aj v budúcnosti ostane jadrová energetika," pokračovala Radičová. Dôležitým prvkom pritom zostáva bezpečnosť všetkých krokov pri dokončení a spustení dvoch nových reaktorov v Mochovciach a súvisiaca intenzívna komunikácia s Rakúskom. Čo sa týka výstavby nového nukleárneho zdroja v Jaslovských Bohuniciach, premiérka vyhlásila: pokiaľ sa nájde zodpovedný, veľmi korektný investor a bude mať zdroje, nebránime sa ďalšiemu postupu." Avšak financovanie zo štátneho rozpočtu v nasledujúcich štyroch rokov vláda neplánuje. Výnos z predaja emisných kvót „sa budeme snažiť efektívne využiť,“ dodala.

Vláda si je podľa premiérky vedomá záväzku podielu 14% obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na  spotrebe energie Slovenska. Hlavná podpora má smerovať do využitia poľnohospodárskej a lesnej biomasy a s dôrazom na multiplikačný efekt zdrojov, tj. súčasnú generáciu tepla a elektriny u zelených palív, ochranu životného prostredia a tvorbu pracovných miest.

Za kľúčových partnerov označila v prvom rade krajiny Vyšehradskej skupiny, ďalej Rakúsko, Ukrajinu, Rumunsko a Chorvátsko. Pripomenula, že energetická bezpečnosť regiónu a zlepšenie vzájomných prepojení plynárenskej štruktúry sú ústredným bodom programu slovenského predsedníctva vo V4 (júl 2010 – jún 2011).

Pokračovanie programu konferencie o energetike krátko po premiérkinom prejave prerušil asi 15-minútový výpadok elektrického prúdu. Vzniknutá situácia podľa Alexandra Dulebu potvrdila aktuálnosť energetických otázok a potrebu zvýšenia energetickej bezpečnosti a spoľahlivosti na Slovensku.

Severojužné plynové prepojenie prioritou EÚ i V4

Sylvia-Elisabeth Beyer z DG pre energetiku poukázala na to, že jedným z cieľov novej stratégie Energia 2020 je prekonať súčasnú fragmentáciu trhu s plynom a vytvoriť jednotný európsky trh s plynom. Výšku nákladov potrebných na integráciu európskej energetickej siete v nasledujúcom desaťročí odhadla Komisia na úrovni 1 bilión eur.

V rámci rozsiahlej európskej legislatívy predstavila nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktoré vstúpi do platnosti 2. decembra.

Európsky energetický program pre obnovu (EEPR), ktorý bol schválený a sprístupnený v minulom roku v reakcii na finančnú krízu, podľa nej priniesol nový prístup Komisie k podpore vybraných projektov zameraných na plynovodné i elektrické prepojenia, pobrežné veterné farmy a CCS projektov. Z jeho rozpočtu 4 miliardy eur bolo €2,345 miliónov vyčlenených na 44 projektov plynovodnej a elektrickej infraštruktúry. Pre Slovensko to znamenalo grant €30 miliónov na plynovodné prepojenie s Maďarskom, €20 miliónov na plynovodné prepojenie s Poľskom a podiel z €80 miliónov určených na zariadenia umožňujúce reverzný tok v prípade krátkodobého prerušenia toku plynu.

Ján Petrovič z ministerstva hospodárstva SR sa venoval regionálnej spolupráci krajín V4 v oblasti bezpečnosti dodávok zemného plynu. Budapeštianska deklarácia V4+ podpísaná 24. februára 2010 krajinami V4, Slovinskom, Rumunskom, Bulharskom, Chorvátskom a Rakúskom má za cieľ posilniť regionálnu energetickú spoluprácu a vyústiť do návrhov konkrétnych projektov. Spoločný postup sa týka rôznych diverzifikačných projektov, najmä však severojužného plynárenského koridoru, ktorý bude spájať navrhované terminály skvapalneného zemného plynu (LNG) pri poľskom  meste Świnoujście a na chorvátskom ostrove Krk a bude prechádzať cez všetky krajiny V4.

Počas neformálneho stretnutia ministrov pre energetiku v septembri 2010 v Bruseli krajiny V4 prezentovali spoločný postoj a predložili zoznam kolektívnych projektov európskej infraštruktúry v sektoroch plynu, ropy i elektriny. Petrovič uviedol, že všetky pripomienky V4 k severojužnému koridoru boli v plnom rozsahu zahrnuté do dokumentu Európskej komisie z dňa 17. novembra 2010, ktorý predstavil priority energetickej infraštruktúry na budúce desaťročia. Severojužné prepojenie plynovodov a dodávok ropy, Stredné-juhovýchodné elektrické prepojenie a Južný plynovodný koridor boli jasne definované na mape priorít EÚ do roku 2020.

Na rokovaní 22. septembra 2010 pracovná skupina V4 „definovala aktivity do roku 2013 tak, aby bol celkový projekt severojužného prepojenia pripravený na vyjednávanie o finančnej perspektíve na roky 2014-2020.“

Za najdôležitejší slovenský projekt v rámci regiónu V4 Petrovič označil plynovodné prepojenie s Maďarskom, ktorého celková dĺžka by mala byť asi 115 km. Na základe rozhodnutia Komisie naň bolo z (EEPR) vyčlenených 30 miliónov eur. Investičné rozhodnutie o tomto prepojení, vrátane určenia presnej trasy, by malo padnúť do konca marca 2011.

Predseda predstavenstva Eustream Antoine Jourdain uviedol, že asi 75% dnešného toku plynu z Ruska do západnej Európy prechádza cez územie Slovenska. Investíciu do severojužného prepojenia odhadol na €120 miliónov. Začiatok prevádzky prepojenia sa očakáva v úvode roka 2014. Ako vyplynulo z následnej diskusie, projekt prepojenia s Poľskom je len na začiatku a najprv je potreba zvýšiť spotrebu plynu na území južného Poľska.

Podľa Natalie Soczó zo skupiny MOL, ktorej súčasťou je aj spoločnosť Slovnaft, „môžeme byť vďační za plynovú krízu v roku 2009, pretože podnietila regionálnu spoluprácu.“ V súvislosti s podporou slovensko-maďarského prepojenia z EEPR, vyčlenený príspevok €30 miliónov porovnala s grantom pre francúzsko-belgické plynovodné prepojenie vo výške €200 miliónov, pričom šlo o paralelný plynovod.

Ako ďalej uviedla „pred rokom 2015 nie je vstup väčšieho objemu ne-ruského plynu do regiónu strednej Európy reálny.“ V danom roku vyprší dlhodobý kontrakt medzi MOL a Gazpromom.

Konateľ prevádzkovateľa prepravnej sústavy v ČR NET4GAS Thomas Kleefuss vidí ako hlavné  prekážky investícií do plynovodov komplikované jednania o práve prechodu, množstvo majiteľov pôdy na zamýšľaných trasách a tiež rozsiahle ochranné a bezpečnostné pásma pozdĺž plynovodov v Čechách – a na Slovensku – v porovnaní napríklad s Nemeckom. Dúfa, že aj v tejto otázke by mohlo dôjsť ku koordinácii buď v rámci EÚ alebo krajín V4.

Michael Gonchar z ukrajinského think tanku Nomos považuje gigantické plány typu Južný plynovodný koridor či Severná vetva, ktoré obchádzajú územie Ukrajiny, za výzvu. Pochybuje však o schopnosti EÚ-27 hovoriť jednotným hlasom a väčšiu šancu na úspech v oblasti energetiky dáva regionálnym skupinám ako sú V4.

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Paolo Ruzzini naopak povedal: „Potrebujeme integrovaný prístup na úrovni EÚ.“ Riešenie energetických výziev podľa neho vyžaduje mix možných riešení prispôsobený potrebám jednotlivých krajín a regiónov. Po dostavbe 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce možno očakávať, že od roku 2013 bude Slovensko opäť exportérom elektrickej energie.

Vladimír Pestún, generálny riaditeľ E.ON Elektrárne predstavil novú paroplynovú elektráreň v Malženiciach, ktorej skúšobná prevádzka začne 1. decembra a komerčná 30. decembra 2010.

Cieľom 4. ročníka konferencie „Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska“ bolo vytvoriť priestor pre stretnutie kľúčových predstaviteľov všetkých segmentov energetického sektora so zástupcami štátnych orgánov, medzivládnych organizácií, médií a verejnosti a prispieť ku kvalitnej vzájomnej a komplexnej debate. Zorganizovala ju Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí a Slovenský plynárenský a naftový zväz. 

Prednesené prezentácie nájdete tu. Analytickú správu z konferencie SFPA zverejní do dvoch týždňov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA