Drevo tvorí polovicu obnoviteľných zdrojov v EÚ

Podľa európskych štatistík je hlavným obnoviteľným zdrojom energie používaným v EÚ drevo. V štyroch krajinách jeho podiel medzi obnoviteľnými zdrojmi prekročil 80 %.

Polovica obnoviteľnej energie v Európskej únii pochádza z dreva alebo drevného odpadu. Nedostatočné kritéria udržateľnosti, na základe ktorých by sa dal zmerať pozitívny/negatívny klimatický dopad jeho spaľovania u niektorých odborníkov vyvoláva obavy.

Eurostat sa na pozadí aktuálneho Medzinárodného roka udržateľnej energie pre všetkých pozrel bližšie na údaje týkajúce sa podielu jednotlivých druhov obnoviteľných zdrojov v európskych krajinách.

Zo štatistík za rok 2010 vyplýva, že približne polovica obnoviteľnej energie pochádzala z dreva a väčšine štátov sa darí spĺňať ciele pre OZE práve vďaka spaľovaniu stromov a jeho zvyškov.

Tento spôsob je najpopulárnejší v Pobaltí – v Estónsku tvorí drevo až 96 % celkovej spotreby energie z OZE a v Litve 88%. Na opačnej strane rebríčka sú Cyprus a Taliansko, v ktorých tvoria drevené materiály 13 %, resp. 24 % podielu OZE.

Na celkovej hrubej domácej spotrebe energie v EÚ-27 sa drevo podieľalo 5 %. V Lotyšsku sa z tohto materiálu pokrylo 27 % celkovej energetickej spotreby, vo Fínsku 21 % a vo Švédsku 19 %, naopak na Cypre, v Luxembursku a Veľkej Británii pod 1 %.

Slovensko

V prípade Slovenska pochádzalo v roku 2010 z dreva 4 % celkovej energie a malo 52 percentný podiel medzi rôznymi zdrojmi OZE.

Akčnom pláne využívania biomasy na roky 2008-2013 sa uvádza: „Domáci využiteľný potenciál drevnej biomasy na Slovensku vhodnej na energetické využitie vo vzťahu k celkovej ročnej spotrebe primárnych energetických zdrojov môže v blízkej budúcnosti nadobudnúť podstatne väčší význam, ako má v súčasnosti.“

Časti stromov sa môžu jednak priamo využiť na výrobu palivového dreva a štiepky alebo z odpadu z drevospracujúceho priemyslu.

Ročný využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy pestovanej na lesnej pôde sa v tomto akčnom pláne odhadol na 2,46 mil. ton (26,8 petajoulov) a pochádzajúcej z drevospracujúceho priemyslu na  1,835 milióna ton (22 petajoulov).

Emisie

„Zlou správou, ktorá sa skrýva za týmito údajmi je, že uhlíkový dlh z tohto množstva dreva znamená, že emisie CO2 v skutočnosti pôjdu hore,“ uviedla pre EurActiv Faustine Defossez z Európskeho environmentálneho výboru (EEB).

Pri spaľovaní dreva zo stromov na výrobu bioenergie – vo forme drevných peliet či triesok – sa uvoľňuje uhlík, ktorý strom počas svojho života zachytil. Tiež sa zmenšuje tzv. uhlíkový rezervoár (carbon sink) schopný absorbovať novo emitovaný CO2, minimálne dovtedy, kým sa nedoplní napríklad množstvo stromov schopných absorbovať ekvivalentné množstvo uhlíka. To môže trvať niekoľko desaťročí či dokonca storočí. Medzitým sa ale vytvorí „uhlíkový dlh“, čo znamená, že sa produkuje viac emisií ako sa zredukuje použitím biomasy napr. namiesto fosílnych palív.

Drevo je lacné, ľahko prístupné a v politikách EÚ považované za uhlíkovo neutrálne palivo. Avšak čoraz viac odborných analýz upozorňuje na neudržateľnosť tohto trendu.

V nezverejnenej správe Spoločného výskumného centra (JRC) sa napríklad uvádza, že podľa najlepších dostupných poznatkov „použitie okrúhleho dreva z lesov [t.j. stromov] pre účely bioenergie by krátkodobo v skutočnosti spôsobilo nárast emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami“.

K podobným záverom dospela minulý rok Vedecká rada Európskej environmentálnej agentúry i nezávislý Inštitút pre európsku environmentálnu politiku (IEEP). (EurActiv, 26.10.2012)

Konkurencia

Podľa zástupcu drevospracujúceho priemyslu navyše nálepkou uhlíkovej neutrálnosti získava biomasa pre energetické zhodnotenie neférovú výhodu.

„V mnohých prípadoch má energetický sektor prospech z schém na produkciu zelených certifikátov alebo zelenej energie, ktoré im dávajú väčšiu nákupnú silu a vedú k ťažkostiam pre výrobcov dosiek, ktorí nemajú tieto dodatočné podporné mechanizmy,“ uviedol generálny tajomník Európskej konfederácie drevospracujúceho priemyslu Filip de Jaeger.

V minulom roku sa ako palivové drevo použilo 21 % guľatiny vyprodukovanej v krajinách Únie, čiže asi 90 miliónov metrov kubických z celkového vyprodukovaného objemu 429 miliónov m3 guľatiny.

Najviac guľatiny sa vyprodukovalo vo Švédsku, Nemecku, Francúzsku a Fínsku. Spolu tieto krajiny vyprodukovali viac ako polovicu celkovej výroby v Únii.

Pozitívne štatistiky

Na základe zverejnených štatistických údajov sa obavy environmentalistov i drevospracujúceho priemyslu môžu zdať zbytočné.

Eurostat uviedol: „Drevné zdroje sa v EÚ-27 používajú udržateľným spôsobom nakoľko objem prírastkov presahuje objem produkcie dreva asi o polovicu, čo indikuje, že ďalší nárast dopytu po guľatine by bol udržateľný.“

Guľatinu rozdelil Eurostat do dvoch kategórií podľa účelu využitia – na priemyselnú a palivové drevo. V takmer všetkých členských štátoch dominuje využitie dreva na priemyselné účely. V prípade Írska, Luxemburska, Portugalska a Slovenska putuje na ďalšie priemyselné spracovanie až 93 % guľatiny. Naopak v troch krajinách sa drevo používa viac ako palivo, a to v Taliansku, Grécku a Maďarsku.

Údaje o emisiách CO2 vyprodukovaných alebo ušetrených pri spaľovaní dreva Eurostat neuvádza.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA