EK: Európske reaktory potrebujú desiatky miliárd eur

Európska komisia odhaduje, že opatrenia potrebné pre zvýšenie bezpečnosti atómových elektrární v Európe si vyžiadajú investície vo výške 10 až 25 miliárd eur. Vyplýva to z návrhu správy, ktorú EK onedlho zverejní.

Európska komisia by vo štvrtok (4.10.) mala predstaviť konečnú správu zo záťažových testov, ktoré prebiehali na jadrových zariadeniach od minulého roku. Následne ju na stôl dostane Rada ministrov a tiež lídri krajín EÚ na summite 18.-19. októbra.

Budúci rok by Komisia plánuje predložiť novú legislatívu, ktorá sa bude podrobnejšie zaoberať oblasťou poistenia a zodpovednosti s cieľom „zlepšiť situáciu potenciálnych obetí v prípade jadrovej havárie“.

Návrh správy získala agentúra Reuters. V krajinách EÚ je 134 reaktorov, zoskupených v 68 lokalitách. V prípade 111 reaktorov platí, že do vzdialenosti 30 km žije viac než 100 tisíc obyvateľov.

Stovky nedostatkov

Testy odhalili stovky nedostatkov, predovšetkým vo Francúzsku. Rakúske a nemecké médiá ale upozorňujú, že vážne nedostatky sú  tiež v oboch slovenských a českých elektrárňach.

Americký Wall Street Journal píše, že určité bezpečnostné zmeny budú potrebovať takmer všetky jadrové elektrárne v Únii, aby boli schopné vysporiadať sa s neočakávanými iniciačnými udalosťami.

Nemecké médiá uvádzajú, že najväčšie problémy inšpektori objavili na francúzskej elektrárni Fessenheim, ktorú chce francúzska vláda uzavrieť do konca roku 2016, a tiež pri českom Temelíne.

Rakúske médiá uvádzajú, že Temelín i Dukovany nie sú dostatočne vybavené pre zvládnutie havárií – nemajú dostatočné plány pre núdzové prípady, keď je potrebné elektráreň úplne odstaviť, chýbajú im technické zariadenia pre obmedzenie explózií vodíka pri haváriách a tiež filtračné systémy pre odvzdušnenie plášťa reaktorov pri pretlaku.

Podľa rakúskeho denníka Wirtschaft je v Temelíne potrebné opraviť aj prístroje merajúce seizmickú činnosť. Podobne sú na tom údajne aj slovenské elektrárne Mochovce a Bohunice, až na to, že nemajú problémy s vypracovanými núdzovými plánmi.

Až 25 miliárd eur

Investície nevyhnutné na to, aby reaktory spĺňali medzinárodné bezpečnostné štandardy, vyjdú minimálne na 10 miliárd eur, ale môžu dosiahnuť až 25 miliárd eur. Podľa rozsahu potrebných opráv sa investície na jednotlivých jadrových blokoch pohybujú od 30 do 200 miliónov eur.

Testy napríklad odhalili, že štyri reaktory v dvoch krajinách majú v prípade straty elektrického napájania menej ako hodinu na obnovu bezpečnostných funkcií.

Naopak, v štyroch iných krajinách sú v prevádzke dodatočné systémy bezpečnosti plne nezávislé od bežných bezpečnostných opatrení. Elektrárne sú tiež umiestnené v oblastiach dobre chránených voči externým udalostiam. V prípade piatej krajiny sa uvažuje o prijatí podobných postupov.

Ďalšie otázniky

V dôsledku havárie vo Fukušime prebiehali stress testy prebiehali v krajinách Únie, ale tiež vo Švajčiarsku a na Ukrajine, na dobrovoľnej báze pod záštitou expertnej skupiny ENSREG. Sledovala sa odolnosť voči prírodným katastrofám, havárií lietadla, nedostatky v manažmente a zavedenie adekvátnych systémov pri prerušení dodávok elektriny.

Podľa mimovládnych organizácií parametre testov neboli komplexné a prehliadli veľa aspektov. Tiež upozorňujú na to, že nie je žiaden mechanizmus pre vynútenie odstavenia problematických reaktorov.

Európska komisia priznáva, že testy nie sú konečnou stanicou a bezpečnosť zariadení sa bude sledovať aj naďalej. Navyše je nutné vynútiť fungovanie existujúcej legislatívy v praxi.

V júli 2011 vypršal termín pre transpozíciu smernice o jadrovej bezpečnosti. Dvanásť krajín ale tento termín nedodržalo a tak voči nim Komisia začala konanie vo veci porušenia predpisov. Slovensko tiež opatrenia smernice prevzalo do nového atómového zákona až po termíne – v septembri 2011.

Šéf ENSREGu Tero Varjoranta koncom septembra uviedol: „Obsah návrhu [oznámenia EK] je známy niektorým členom ENSREGu a tento návrh vyvolal v ENSREGu zásadné problémy a obavy.“

Vysoké štandardy v praxi

Podľa správy napríklad žiadna z francúzskych elektrární nesplnila medzinárodné štandardy, ktoré navrhla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) a kritiku si vyslúžili aj systémy varovania pred zemetrasením v nemeckých elektrárňach. Vo všetkých takmer 140  testovaných blokoch boli údajne klasifikované ako nedostatočné.

„Znova sme vo svetle Fukušimy posúdili všetky jadrové elektrárne v Európe,“ uviedla Marlene Holzner, hovorkyňa komisára pre energetiku.

Dodala, že momentálne sa finalizujú odporúčania pre ďalšie opatrenia, ktoré ale nebudú veľmi detailné. „Prvýkrát v histórii vieme pri všetkých atómových elektrárňach v Európe, či sa tieto veľmi vysoké štandardy používajú alebo nie,“ dodala Holzner.

Pozície

 „Vyzerá to tak, že konečná správa zo šarády jadrových testov EÚ sa podľa očakávaní vyhne všetkých zložitých otázkam. Jedna vec je jasná: toto cvičenie sa pripravilo tak, aby jadrovému priemyslu spôsobilo čo najmenej záťaže,“ reagovala na uniknutý návrh oznámenia EK europoslankyňa Rebecca Harms (Zelení/EFA).

„Zatiaľ čo správa našla nedostatky na mnohých európskych jadrových reaktoroch, nie sú žiadne skutočné návrhy ako ďalej. Ešte významnejším svedectvom celého postupu je však fakt, že stress testy neriešili riziká v kľúčových oblastiach – starnúca technológia, teroristické útoky alebo ľudské zlyhanie,“ dodala.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA