EK: Pri zasahovaní do trhu s elektrinou opatrne

Vytvorenie vnútorného trhu s elektrinou mení úlohu intervencie zo strany verejných orgánov. Zásahy nesmú viesť k umelému udržiavaniu prevádzky neefektívnych zariadení či budovaniu zbytočnej kapacity. Ak je problém dočasný, aj intervencia štátu by mala byť dočasná.

Európska komisia vydala v utorok (5.11.) niekoľko dlho očakávaných dokumentov, ktoré usmerňujú fungovanie európskeho trhu s elektrinou a úlohu štátnych intervencií, poskytujú návod pri tvorbe schém podpory obnoviteľných zdrojov energie a spôsob ako začleniť do trhu zmeny, ku ktorým dochádza na strane odberateľov.

Vnútorný trh s energiou je zásadný pre zaistenie bezpečnej energie za dostupné ceny a tiež pre boj s klimatickou zmenou. V niektorých veľmi špecifických prípadoch môžu byť pre dosiahnutie politických cieľov nutné zásahy zo strany štátu, avšak musia byť vybalansované, zohľadňovať náklady a tiež pokrivenia trhu, ktoré by mohli spôsobiť.

Ak totiž nie sú starostlivo navrhnuté, môžu fungovanie trhu vážne narušiť a viesť k zvýšeniu cien energií pre domácnosti i podniky.

Súbor nových dokumentov má členským štátom poskytnúť návod ako čo najlepšie využívať verejné intervencie, ako zreformovať súčasné schémy pre podporu OZE a pripraviť nové pravidlá. Venujú sa aj záložným kapacitám pre zelenú energiu, predovšetkým fosílne palivá, používané v čase nevhodných podmienok pre výrobu elektriny zo slnka alebo vetra.

Účinnosť, flexibilita, koordinácia i dočasnosť

„Konečným cieľom trhu je priniesť bezpečnú a dostupnú energiu pre našich občanov a firmy. Verejná intervencia musí podporovať tieto ciele. Musí byť nákladovo efektívna a prispôsobiť sa meniacim okolnostiam,“ uviedol eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger.

„Ak je problém dočasný, verejná intervencia by mala byť tiež dočasná,“ poznamenala Európska komisia. Poukázala aj na to, že zásahy musia byť konzistentné naprieč rôznymi politickými cieľmi a náležite koordinované vo vnútri štátu i s ostatnými krajinami, aby sa predišlo vyšším nákladom pre spotrebiteľov a daňových poplatníkov, obmedzeniu príležitostí cezhraničného obchodu a tiež pretekom v dotáciách medzi jednotlivými členskými krajinami.

Komisia vo svojom oznámení upozorňuje, že vytvorenie vnútorného trhu s elektrinou zmenilo rolu intervencie zo strany verejných orgánov, ale stále je potrebná pre zaistenie rovnakých podmienok, prekonanie zlyhaní trhu, podporu zavádzania nových technológií a inovácií a pri nastavení vhodných investičných signálov.

Kroky na podporu investícií do nových výrobných kapacít alebo odmeňujúce prevádzku existujúcich elektrární, napr. ako záložných zdrojov, by podľa Komisie nemali vyústiť do umelého udržiavania prevádzky neefektívnych elektrární prostredníctvom štátnej podpory ani do budovania zbytočných nových výrobných kapacít.

Miliardy pre fosílne zdroje, jadro aj OZE

Revízia zasahovania verejných orgánov do fungovania trhu s elektrinou je podľa Európskej komisie dôležitá najmä vzhľadom na veľký vplyv, ktoré má na náklady a ceny elektriny. Podľa odhadov by do roku 2050 mali celkové náklady na dodávku elektriny dosiahnuť úroveň od 100 do 200 eur za megawatthodinu.

Členské štáty podporujú výrobu elektriny z fosílnych zdrojov, jadra i obnoviteľných zdrojov. Ako poznamenala Komisia, je zložité stanoviť náklady každej z týchto technológií porovnateľným spôsobom a tým pádom aj nutnú úroveň pre ich podporu.

OECD a IEA nedávno vydali analýzu odhadovanej priamej podpory z verejných rozpočtov a daňové výdavky na dotovanie výroby a spotreby fosílnych palív. Vyplýva z nej, že v roku 2011 členské štáty vynaložili asi 26 miliárd eur v prospech elektriny z fosílnych palív a približne 30 miliárd v prospech obnoviteľných zdrojov.

Podľa výpočtov Medzinárodného menového fondu dosahujú globálne dotácie pre fosílne palivá až 8 % štátnych príjmov. V apríli fond vyzval vlády k reforme týchto systémov, nakoľko v skutočnosti sa vládam, daňovníkom ani životnému prostrediu nevyplácajú.

Vlastná analýza nákladov do júna 2014

Európska komisia vo svojom oznámení uvádza, že hodnotenie nákladov musí reflektovať  kapitálové náklady, náklady na prevádzku a údržbu, ale tiež aktivity spojené s ich odstavením a manažmentom odpadu, ďalej náklady na rozvoj a vyvažovanie sústavy a tiež externé náklady ako sú emisie.

Pri obnoviteľných zdrojov poukazuje na vysoké počiatočné náklady a značné náklady súvisiace so sieťou, jej rovnováhou a bezpečnosťou. Vyznačujú sa však nízkymi nákladmi produkcie, čím dokážu znížiť veľkoobchodné ceny elektriny a tiež sú bezemisným zdrojom energie.

Do nákladov jadrovej energie je potrebné započítať obrovské počiatočné kapitálové výdavky, bezpečnostné opatrenia, náklady na odstavenie elektrárne a nakladanie s odpadom a tiež vysoké náklady súvisiace so zodpovednosťou prevádzkovateľa v prípade havárií. Obdobne ako pri OZE sú aj pri jadre relatívne nízke prevádzkové náklady.

Pri fosílnych palivách sa treba pozrieť na investičné náklady, náklady za dovoz a tiež náklady na povolenky CO2.

Nakoľko doterajšie komparatívne analýzy nákladov výroby elektriny z jednotlivých zdrojov považuje Komisia za nedostatočne pevný základ pre formulovanie politík, plánuje pripraviť vlastnú.

Na májovom summite lídri členských štátov Únie požiadali Komisiu o vypracovanie analýzy komponentov cien energie a nákladov v jednotlivých členských krajinách a tiež hlavných zdrojov rastu cien. Vydať ju má do konca tohto roka.

Na základe nadchádzajúcej správy o príčinách rastu cien energií a vlastnej analýzy komparatívnych nákladov následne do júna 2014 vydá hĺbkovú analýzu kompletných nákladov a dotácií pre rôzne technológie v sektore elektrickej energie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA