Elektrická energia: hrozí boj o vodu

Problém súvislosti medzi rastúcim dopytom po elektrickej energii a nedostatkom vody si začína všímať aj Európa. Obavy sa týkajú najmä obnoviteľných zdrojov energie a elektromobilov, ktoré by mohli zhoršiť situáciu s dostatkom vody.

Európa očakáva rastúci dopyt po elektrickej energii. Zároveň klimatické zmeny zvyšujú tlak na zdroje čerstvej vody,

Ako už varovala EÚ pred nejakým časom, v niektorých členských štátoch hrozí trvalý nedostatok vody. Zhoršenie situácie sa rozšíri z dnešných problémových miest v Stredomorí aj do juhovýchodnej a strednej Európe.

Podľa Worldwatch Institute je v Európe typickým príkladom úzkeho spojenia medzi spotrebou vody a výrobou elektrickej energie Malta.

V dôsledku nedostatku sladkej vody na ostrove fungujú zariadenia na desalinizáciu morskej vody, čo je energeticky mimoriadne náročný proces. Dôsledkom je, že náhle zvýšenie cien elektrickej energie sa ihneď odrazí aj na účtoch za vodu.

„Malta sa v blízkej budúcnosti ocitne vo vodnej kríze, pokiaľ rýchlo nezmení svoje smerovanie,“ tvrdí think-tank. Krajina v súčasnosti rieši túto problematiku výstavbou svetovo prvého viacúžitkového systému inteligentných sietí, ktorý zahŕňa inštaláciu 250 000 inteligentných meracích prístrojov na monitorovanie spotreby vody a elektriny v reálnom čase.

„Existuje veľmi jasné prepojenie medzi vodou a energiou,“ vyhlásil Peter Gammeltoft, šéf pre otázky vody z oddelenia Európskej komisie pre životné prostredie. „Nevidím (zatiaľ) žiadne konečné politické riešenie, ale malo by sa o ňom uvažovať.“

Elektrifikácia zhoršuje problém

Podľa správy Európskej komisie o energetických trendoch do roku 2030 sa elektrifikácia energetických dodávok v Európe kontinuálne zvyšuje. Mala by sa ešte viac zintenzívniť, keď sa začnú reálne využívať elektrické vozidlá.

Tento rozvoj má však jasný vplyv na dopyt po vode. Teplárne (jadrové, uhoľné, geotermálne a mnohé využívajúce zemný plyn), vyžadujú obrovské množstvo vody na chladenie. Nové obnoviteľné alternatívy, preferované kvôli nízkym emisiám CO2, nie sú v pokiaľ ide o vodu nevyhnutne šetrnejšie.

Veterná a fotovoltaická  solárna energia naproti tomu využívajú menej vody ako ostatné technológie, keďže sa využíva iba počas výroby ich zariadení, uvádza správa bostonskej firmy Lux Research, ktorá sa zameriava na prieskum trhu, z roku 2009.

Iné solárne technológie, ktoré koncentrujú slnečnú energiu (technológia CSP), si však vyžadujú viac vody, ako konvenčné elektrárne. Táto technológia sa rozvinula obzvlášť na juhozápade USA. V Európe bola inštalovaná prvá elektráreň tohto typu v roku 2007 v Španielsku.

Technológia CSP využíva koncentrovanie slnečnej energie zo slnka, ktorou zohrieva kolektory, a tak vytvára vodnú paru pre roztáčanie turbín. Princíp je teda podobný ako pri uhoľných a jadrových elektrárňach. Takýto typ elektrární si vyžaduje chladenie, ktoré sa konvenčne zabezpečuje pomocou vody. Okrem toho sa voda využíva aj pri čistení zrkadiel, využívaných na koncentráciu slnečných lúčov.

Údaje z amerického ministerstva pre energetiku (DOE) ukazujú, že technológia CSP s konvenčným systémom chladenia spotrebuje dva až trikrát viac vody ako uhoľná elektráreň, píše Worldwatch Institute. Solárne elektrárne sú navyše často lokalizované v suchých oblastiach s maximálnym časom slnečného žiarenia.

Odpoveď môžu poskytnúť alternatívne systémy, ako je chladenie vzduchom a hybridné mokré a suché chladenie. Podľa správy amerického Národného laboratória pre obnoviteľné zdroje energie (NREL) by tieto systémy mohli znížiť spotrebu vody o 80 až 90 %. Nevýhodou sú podľa správy väčšie výdavky a menšia efektívnosť pri zvýšených teplotách vzduchu.

Worldwatch Institute tvrdí, že napriek nákladom bude nedostatok vody viesť k zvyšovaniu využívania suchých chladiacich systémov. „Potrebujeme predsa zabezpečiť, aby voda neobmedzovala rozvoj čistej, udržateľnej solárnej energie,“ dodáva.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA