Emisné prínosy bioenergie spochybnili ďalší vedci

V rámci preskúmania využívania zdrojov ako biomasa, ktorý uskutočnil nezávislý výskumný inštitút, sa zistilo „značné riziko“ toho, že nastavenie politík OZE v Únii neguje úsilie o zníženie emisií CO2 do roku 2020. Dôvodom sú nedostatky v započítavaní skutočných úspor emisií.

Neexistuje „žiaden základ“ pre domnienku, že využívanie bioenergie v Európskej únii prinesie akékoľvek úspory. Uvádza sa to v štúdii, ktorú vydal neziskový výskumný Inštitút pre európsku environmentálnu politiku (IEEP).

Svoju štúdiu vydali len dva dni po tom, čo bruselský EurActiv informoval o štúdii, ktorú pripravilo Spoločné výskumné centrum fungujúce pod Európskou komisiou a došlo sa v nej k rovnakým záverom. (EurActiv, 24.10.2012)

„Teraz keď Európska komisia predložila návrh upratať neporiadok s ILUC, už sa viac nemôže skrývať pred záležitosťou biomasy,“ uviedla Trees Robijns z ochranárskej organizácie BirdLife International. „Nemôžeme našu planétu ďalej tlačiť k tomu, aby produkovala stále viac množstva materiálu z rastlín pre energetické účely bez pochopenia celého dopadu takéhoto nárastu, a to z hľadiska nášho životného prostredia a našej klímy.“

Bioenergia, ktorá sa získava z organických materiálov ako drevo alebo poľnohospodárske zvyšky, tvoria najväčšiu časť zdrojov pre výrobu obnoviteľnej energie v rámci politík Únie.

Podľa štatistík za rok 2009 mala energia z biomasy a odpadu takmer 67 percentný podiel na primárnej produkcii OZE v Únii. V Estónsku to bolo napríklad 97,7 %, Poľsku 94,8 %, Českej republike 90,5 % a na Slovensku 68,5 %.

Drevná biomasa

Z národných akčných plánov pre OZE vyplýva, že v roku 2020 by bioenergia z lesov mala mať tretinový podiel.

Ako najvhodnejší obnoviteľný zdroj pre rozvoj sa považuje aj na Slovensku. „Prioritou je biomasa,“ píše sa v pláne z októbra 2010. V roku 2020 by sa z pevnej biomasy malo vyrábať 850 GWh energie, z bioplynu ďalších 860 GWh. Lesy pokrývajú 42% územia Slovenska a drevný odpad teda predstavuje obrovský potenciál z hľadiska nahromadenej energie.

Problémom v súvislosti s klimatickou zmenou ale zostáva čas medzi energetickým zhodnotením lesného porastu a medzi jeho opätovným rastom do podoby, kedy je dospelý strom schopný zachytávať rovnaké množstvo CO2 ako ten predtým.

Odborníci z IEEP citujú viaceré  štúdie ukazujúce, že posilňovaním dodávok bioenergie sa zvýši lesné hospodárstvo , avšak počas 50 rokov sa dosiahne len asi 20 % predpokladaných úspor emisií skleníkových plynov.

„Systém by fungoval dobre, keby ste nemali body vyhrotenia, po dosiahnutí ktorých sa klimatická zmena urýchli,“ uviedla Nuša Urbančič z enviro-organizácie Transport & Environment.

„Bodom sporu je to, akú dlhú návratnosť si môžete u biomasy dovoliť, tak aby stále prispievala k zmierneniu klimatickej zmeny,“ dodala.

Kaskády: riešenie je, ale nepovinné

Podľa odborníka z EÚ by sa tomuto „uhlíkovému dlhu“ dalo vyhnúť tzv. kaskádovým prístupom k využívaniu dreva. Zdravé stromy by sa teda mali prednostne využívať v nábytkárskom priemysle, vedľajšie produkty v papierenskom a na energetické zhodnotenie by mali smerovať len spadnuté konáre, listy, kôra a podobne.

„Všetka rozkladajúca sa hmota by sa mohla použiť na bioenergiu bez toho, aby to viedlo k zvýšeniu emisií,“ uviedol pre EurActiv.

V členských štátoch ale nie je povinnosť postupovať pri spracovaní dreva týmto spôsobom. Neexistujú ani harmonizované pravidlá na to, ako by sa to mohlo robiť.

Európska komisia mala predstaviť nové kritéria udržateľnosti pre biomasu do konca tohto roka. Táto otázka sa ale odsunula na neurčito a nefiguruje ani v pracovnom programe EK, ktorý európska exekutíva prijala v utorok 23. októbra.

Príklad spoza mláky

Americký Massachussetts, ktorý je so 62 percentným pokrytím ôsmym najviac zalesneným štátom USA, prijal v auguste nariadenie regulujúce využívanie energie z biomasy. Jeho priatie nasledovalo po úplnom zákaze využívania drevnej biomasy, ktorý platil od decembra 2009.

Drevná biomasa sa môže produkovať len zo zvyškov a stromov, ktoré sa odstraňujú pri prestrihávaní lesa. Do úvahy sa pritom berie produktivita pôdy a ochrana biodiverzity a prirodzených biotopov.

Zariadenia na biomasu musia preukázať, že emitujú najmenej o 50 % emisií skleníkových plynov menej ako pri použití fosílnych palív a zaviedla sa aj požiadavky na účinnosť, prevádzkové certifikáty a overovacie postupy.

Podľa massachusettského zákona o riešeniach globálneho otepľovania (GWSA) sa do roku 2050 majú emisie skleníkových plynov znížiť o 80 %, čo je porovnateľné s dolnou hranicou cieľa EÚ v rámci plánu pre nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050. Zdá sa však, že v oblasti noriem pre bioenergiu Úniu predbehli.

„V súčasnosti nie je možné definovať profil a úspory emisií spojené s rozširujúcim sa využitím biomasy na energiu v Európe, a v politikách nie je zavedený ani žiaden proces, ktorý by to zaistil,“ píše sa v správe IEEP. „Dôsledkom je, že dnes existuje len istota záväzku o využívaní bioenergie do roku 2020, ale nie je spojený s garanciou o redukcii emisií.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA