Energetici lobujú za rýchlu dohodu o úsporách

Európske energetické spoločnosti by privítali, keby sa smernica o energetickej efektívnosti dohodla v priebehu pár týždňov.

„Priemysel chce smernicu skôr než neskôr, aby sme začali plánovať investície,“ uviedol Nicola Rega zo združenia Eurelectric. Dodal, že členské štáty sa dohodli na väčšine technických aspektov smernice. Čo ešte zostáva neujasnené, je celková ambícia smernice.

Rokovania sa pravdepodobne podarí uzavrieť do konca dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Nasledujúce cyperské predsedníctvo totiž nedisponuje takými zdrojmi ani záujmom v danú legislatívu.

Smernica sa považuje za hlavný nástroj Únie ako dosiahnuť vytýčený cieľ znížiť spotrebu energie do roku 2020 o 20 % v porovnaní s úrovňou 1990 a oddeliť hospodársku rast od rastu využívania prírodných zdrojov a energie.

Členské krajiny, ktoré čelia vážnym ekonomickým ťažkostiam odmietajú záväzné ciele, hoci Európska komisia varuje, že dobrovoľné dohody neprinesú želaný výsledok. Štáty chcú naopak čo najväčšiu flexibilitu v spôsobe ako najlepšie dosiahnuť „indikatívny“ cieľ. Podľa výpočtov EK sa však súhrnom opatrení, na ktorých sa štáty dohodli, podarí dosiahnuť úspory energie len na úrovni 38 % v porovnaní s tým, čo navrhol Brusel.

Bez hlavnej opory

Politici značne zmiernili viacero opatrení, ktoré obsahoval pôvodný text. Predovšetkým sa pustili do článku 6, podľa ktorého mali mať energetické spoločnosti povinnosť dosiahnuť každoročné úspory energie u svojich odberateľov vo výške 1,5 %. Podľa Brooke Rileyho z organizácie Priatelia Zeme Európa si toto ustanovenie zažilo „zásah zo všetkých strán“.

Uviedol, že krajiny najprv požadovali, aby sa opatrenie netýkalo 40 % európskych firiem, ktoré sú zaradené do schémy obchodovania s emisiami. Tým sa potenciál pre zvýšenie energetickej účinnosť scvrkol na polovicu. Potom chceli, aby sa cieľ 1,5 % dosahoval postupne. „To by znamenalo zníženie očakávaných úspor v období 2014-2020 o 14-15 %,“ dodal Riley.

Rakúsko spolu s ďalšími krajinami, ktoré už v minulosti investovali do zvyšovania energetickej efektívnosti, navyše požadujú, aby sa v smernici zohľadnila „predchádzajúca aktivita“ a krajiny si mohli do svojich cieľov započítať aj úspory, ktoré realizovali pred prijatím legislatívy.

Ďalšie krajiny zase u požiadavky o povinnom znižovaní spotreby u koncových zákazníkov presadzujú zohľadnenie „budúcich aktivít.“ Krajiny by si tak nezapočítali len „reálne“ úspory, ale tiež projekcie budúcich očakávaných úspor.

Niektoré členské štáty tiež presadzujú, aby sa až 20 % z celkového cieľa 1,5 % dalo splniť úsporou energie v podobe transformácie sektora energetiky. „To je zlé z dvoch dôvodov,“ argumentuje Riley, „zámerom cieľa 1,5 % je znížiť spotrebu energie v podnikoch aj domácnostiach, a nie zefektívniť výrobu energie.“

„Druhý dôvod je ešte závažnejší. Ak tento dodatok prejde, členské štáty budú ten 20 % príspevok jednoducho plniť tým, že budú plniť svoje záväzky v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020.“

Členské krajiny pritom v minulosti uznali, že doterajšia legislatíva na splnenie cieľa v oblasti úspor energie nestačí a smernica o energetickej efektívnosti vznikla práve na odstránenie tejto medzery.  Súčasný kompromis nazval Riley „kompiláciou najmenej ambicióznych požiadaviek každého členského štátu“.

Účet za úspory

Povinné znižovanie spotreby u zákazníkov by pre energetické spoločnosti znamenalo zmeniť ich tradičný obchodný model. Zisky by generovali skôr predajom služieb v oblasti energetickej účinnosti a menej samotným predajom energie.

Súčasný návrh by im umožnil sa z tejto povinnosti vyviazať a vybrať si spôsob ako úspory dosiahnu.

V Dánsku, ktorým sa Európska komisia pri formulácii návrhu inšpirovala, ale ukazujú, že povinné znižovanie energie u energetikov a ich koncových zákazníkov, môže fungovať. Kodaň tento systém zaviedla v reakcii na ropné šoky v 70. rokoch.

„Dosahuje ich nad očakávania. Plníme svoju zodpovednosť ako výrobná spoločnosť. Máme úspory energie a zároveň sme ziskoví,“ uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv Lars Clausen, výkonný viceprezident dánskej spoločnosti DONG Energy.

Nicola Rega z Eurelectricu ale upozorňuje, že to, čo funguje v jednej krajine, nemusí nutne priniesť firmám zisk aj v ostatných krajinách. To posúva debatu k základnej otázke súvisiacej so smernicou – kto zaplatí za úspory energie?

Energetické spoločnosti sa obávajú, že zavedením povinnosti dosahovať úspory u svojich zákazníkov, by firmy niesli všetky náklady. „Vlády sa nachádzajú medzi dvoma kolami – chcú úspory a zároveň chcú nízke ceny energií,“ uviedol Rega.

„Obávame sa, aby to neskončilo tak, že energetické spoločnosti zaplatia za všetko,“ dodal. Návrh im podľa neho nedáva žiadnu záruku, že budú môcť preniesť vzniknuté náklady do cien pre zákazníkov.

Motivácia

Vlády by im v tomto mohli pomôcť. V Dánsku napríklad dostali distribútori elektriny zo štátneho rozpočtu prostriedky na realizáciu počiatočných investícií k vytvoreniu nového trhu s energetickou účinnosťou.

Ak by sa podobné opatrenie objavilo aj pri vykonávaní novej smernice, Rega by to považoval za „pozitívny element“. Zároveň sa ale obáva, že by to nestačilo. „Otázkou je či a ako dlho budú ľudia ochotní platiť za účty niekoho iného, kto si bude užívať energeticky efektívnejšie riešenie,“ upozornil. Niektoré budovy sa podľa neho nedajú tak jednoducho renovovať alebo je to príliš finančne náročné ako v prípade historických budov či domov s viacerými vlastníkmi.

EÚ podľa neho navyše úplne zabúda na to, že odberateľov je potrebné k investíciám do zlepšovania energetickej účinnosti motivovať a vytvoriť dopyt, bez ktorého takýto trh nemôže existovať.

„Keď služby v oblasti energetickej efektívnosti predávame, chodíme od dverí k dverám. Často sa ale stane, že sa nám niektoré neotvoria. Zákazníci musia v prvom rade tieto opatrenia naozaj chcieť. A bude trvať, kým sa to naučia,“ dodal Rega.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA