Energetická bezpečnosť je národnou záležitosťou, tvrdí ministerstvo

Energetická únia musí rešpektovať suverenitu, byť v súlade so susedskou politikou a ochrániť priemysel pred presunom výroby, zhodli sa účastníci konferencie Priemyselné emisie 2015.

Energetická únia z dielne slovenského podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča má priniesť nový dizajn trhu s eklektickou energiou, ktorý pomôže integrovať obnoviteľné zdroje energie, zvýšiť energetickú bezpečnosť a znížiť ceny energií, ktoré sú v porovnaní s inými ekonomickými blokmi výrazne vyššie.

„Musí sa však riadiť jasným princípom subsidiarity a suverenity pri definovaní energetického mixu,“ vyhlásil Marián Husárik z Ministerstva hospodárstva SR na konferencii Priemyselné emisie 2015, ktorú každoročne organizuje Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku (ASPEK).

„Pre nás Energetická únia neznamená viac Európy, ale možno  efektívnejšej Európy,“ povedal zástupca MH SR. „Privítali sme najmä to, že sa kladie dôraz na implementáciu už existujúcich opatrení a nemusíme tak znova začínať od zelenej lúky…Máme tu regionálne iniciatívy, ktoré neskôr prerastú do spoločného trhu.“

Husárik však nie je presvedčený, že integrácia trhov je v súčasnej situácii reálna. „Trhy sú momentálne naozaj deformované a to najmä tie veľkoobchodné. Je to spôsobené viacerými faktormi, či už je to podpora OZE atď. Na rok 2018 sa elektrina predáva za 28 eur, čo neposkytuje dostatočné stimuly na zabezpečenie dlhodobých investícií.“

Zodpovednosť za energetickú bezpečnosť je podľa Husárika „primárne národná“. Presun právomocí na európske orgány by preto musel byť sprevádzaný aj presunom zodpovednosti. „Zasadzujeme sa preto za pragmatickú politiku a spolupracovať chceme iba tam, kde to prináša benefity, ako napríklad pri rozvoji energetickej infraštruktúry,“ povedal.

Zaujímavou bude otázka transparentnosti medzivládnych zmlúv o dodávkach energií, ktorú Komisia plánuje otvoriť už začiatkom budúceho roka. „My sa nebránime zverejňovaniu dohôd, ale naozaj je tu otázka zmluvnej slobody, čo je základom biznisu, do akej miery má Komisia vyslovene sedieť na týchto rokovaniach,“ myslí si Husárik.

Dôležitým aspektom energetickej politiky EÚ je podľa ministerstva hospodárstva jej súlad so zahraničnou a susedskou politikou. „Narážam momentálne na projekt Nord Stream, kde na jednej strane pomáhame Ukrajine, snažíme sa jednak reverznými tokmi a jednak komplexnými programami modernizácie ich prepravnej siete im pomôcť a na druhej strane sú tu súkromné firmy a konzorciá, ktoré jej obídením Ukrajine berú jediný reálny nástroj, ktorý majú vo vyjednávaniach s Ruskom,“ vyhlásil Husárik.

Ceny energií ale aj emisie

Podpora nízkouhlíkového hospodárstva je jednou z priorít Energetickej únie. EÚ, ako aj Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) vníma Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS), ako najefektívnejší režim na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Reforma ETS, o ktorej v súčasnosti členské krajiny rokujú má priniesť výrazné zvýšenie cien „emisných kvót ,“ čo pre slovenský priemysel, ktorý je energeticky intenzívny môže predstavovať závažný problém.

„Nespochybňujeme ambície EÚ, ale úroveň ambícií,“ povedal na margo pripravovaných zmien Dušan Ronec zo Slovnaftu. Na základe navrhnutých zmien bude musieť európsky priemysel znížiť svoje emisie až o 43 percent.

Problémom pre európske rafinérie je aj výpočet toho, kto dostane emisné kvóty zadarmo a kto si ich musí dokupovať prostredníctvom ETS.

V súčasnosti sú referenčné hodnoty stanovené na 10% najlepších prevádzok v danom sektore a tie sa stávajú štandardom na alokáciu bezodplatných povoleniek. „Všetkých ostatných ťaháme k top 10 percentám, nie k nejakému priemeru- že by sme trestali tých na konci a odmeňovali tých, ktorí už prešli určitým vývojom,“ vysvetlil Ronec. Únia navyše podľa Ronca plánuje tieto hodnoty „zlepšiť“ o ďalšie 1 percento.

Okrem priamych nákladov energeticky intenzívne odvetvia podľa zástupcu Slovnaftu trpia aj tými nepriamymi, v dôsledku zvýšených cien energií. Slovenský energetický sektor totiž na rozdiel od Poľska alebo Česka nie je vyčlenený z ETS systému a za svoje emisie musí platiť, čo premieta aj do svojich cien.

Presunie sa výroba z Európy?

Prísna environmentálna legislatíva, nízke ceny ropy a s tým spojené nízke marže môžu podľa Ronca zapríčiniť ďalšie zatváranie rafinérií v EÚ, čo by mohlo mať nepriaznivý vplyv aj na energetickú bezpečnosť. „Obávam sa, aby sme energetickú závislosť nevymenili za produktovú závislosť,“ povedal.

Ministerstvo životného prostredia SR, ale aj zástupcovia Európskej komisie tvrdia, že ako ochrana bude slúžiť práve pripravovaná svetová klimatická dohoda, ktorú lídri podpíšu už koncom roka v Paríži.

V prípade, že sa ostatné krajiny nezaviažu k prísnejším štandardom ochrany ovzdušia a životného prostredia aj po roku 2020, EÚ je pripravená prehodnotiť pravidlá na ochranu priemyslu pred presunom výroby.

„Napríklad Čína oznámila, že plánuje zaviesť podobný ETS systém ako má Európa, dobré správy prichádzajú aj z USA,“ prezradil EurActivu zastupujúci riaditeľ odboru zmeny klímy MŽP Miloš Grajcar. Únia však podľa neho s hodnotením musí počkať aj na ostatné krajiny, ako je napríklad susedná Ukrajina.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA