Energetická bezpečnosť: ministri sa dohodli

Ministri energetiky vo štvrtok podporili cestovnú mapu k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, navrhnutú Komisiou. Dohodli sa na šiestich prioritných infraštruktúrnych projektoch, zvyšovaní energetickej efektívnosti, či rozvoji „domácich“ zdrojov energie (obnoviteľné, jadro). Financovanie však jasné nie je.

V novembri 2008 predložila Komisia Druhý balík strategického preskúmania energetickej politiky. Dokument sa zaoberá aj zvyšovaním bezpečnosti dodávok energií a stanovuje priority pre nasledujúcu Komisiu.

Európsky parlament ho podporil vo februári a lídrov EÚ vyzval, aby prijali „nový ambiciózny a ďalekosiahly plán diverzifikácie“ energetiky.

Preskúmanie navrhuje transportných ciest a zdrojov plynu do Kaspického regiónu, ak to „politické podmienky dovolia“. Alternatívou voči preprave z Ruska cez Ukrajinu sú podľa neho plynovody Nabucco, TureckoGréckoTaliansko, a Južná vetva.

Okrem Komisia v januári navrhla, aby sa neminuté peniaze z rozpočtu Únie (najmä z kapitoly poľnohospodárstvo) presunuli na podporu energetických projektov a širokopásmového internetu. Ide o 5 miliárd eur, ktoré by sa inak vrátili do rozpočtov členských krajín.

Pred hlasovaním v Rade existovali obavy, že sa členské štáty nebudú schopné dohodnúť na niekoľkých kľúčových otázkach – či pozvať do projektu Nabucco Rusko, ako rozdeliť spomínaných 5 miliárd medzi projekty tak, aby sa žiadna krajina necítila ukrivdená, a podobne.

Plán v hrubých rysoch schválený

Rada pre energetiku podporila Komisiou navrhovaný Druhý balík strategického preskúmania energetickej politiky a potvrdila tým svoju podporu šiestim infraštruktúrnym projektom, ktoré majú zlepšiť prepojenie plynových a elektrických sietí, a podporiť budovanie veľkých pobrežných veterných elektrární:

  • Južný plynárenský koridor (ktorého presná podoba však ešte nie je definovaná)
  • diverzifikácia využívania skvapalneného plynu (LNG) budovaním nových dovozných terminálov
  • prepojenia elektrických sietí s pobaltským regiónom
  • Stredomorský energetický okruh
  • severo-južné prepojenia plynovodov a elektrických sietí v strednej a juhovýchodnej Európe
  • Severomorskú a Severozápadnú pobrežnú elektrickú sieť.

Ministri potvrdili potrebu vytvorenia vonkajšej energetickej politiky, s dôrazom na rozvoj spolupráce s Ruskom, krajinami okolo Južného koridoru, a s regiónom Stredozemného mora.

Súčasťou „bezpečnejšej energetickej budúcnosti“ má byť aj využívanie obnoviteľných zdrojov, zachytávanie a uskladňovanie uhlíka a jadrová energia.

Ministri vyzvali Komisiu, aby vzhľadom na finančnú krízu v spolupráci s Európskou investičnou bankou vypracovala Iniciatívu pre udržateľné financovanie energetiky, ktorá by „mobilizovala rozsiahle financovanie investícií z kapitálových trhov“ pre oblasti energetickej efektívnosti a využívania „čistej energie“.

Peniaze: rozdiely ostávajú

Ministri diskutovali aj o realokácii 3,75 miliardy eur, neminutých v európskom rozpočte, na financovanie plynových a elektrických prepojení, veterných elektrární a CCS projektov.

Komisia tesne pred stretnutím modifikovala návrh. Reagovala tak na kritiku viacerých členských krajín, ktorým sa nepáčilo geografické rozdelenie peňazí. Revidovaný návrh dáva menej peňazí na CCS projekty (z 250 na 200 miliónov eur) a znižuje aj fondy na financovanie plynovodu Nabucco (z 250 na 200 miliónov eur).

Podľa nemenovaného vládneho predstaviteľa berú tieto modifikácie najviac Nemecku, Holandsku a Británii, získavajú z nich však Francúzsko, Taliansko a Belgicko.

Fínsky minister hospodárstva Mauri Pekkarinen vyhlásil, že vlády sa v zásade zhodli na projektoch, no viaceré z nich sa pýtajú, prečo Komisia vynechala projekty na podporu energetickej efektívnosti. Menšia skupina, v ktorej je aj Francúzsko, FínskoPortugalsko, tiež poukázala absenciu fondov na bioenergiu.

Mnohí ministri, vrátane francúzskeho zástupcu Jean-Louis Borlooa, boli znepokojení výberom projektov a tým, nakoľko dokážu prispieť v krátkodobom meradle k hospodárskemu zotaveniu. Podľa Komisie sa značná časť začne realizovať už v roku 2010, no podľa Borlooa a ďalších to pre väčšinu neplatí.

Dnes rokujú o pláne na hospodársku obnovu ministri zahraničných vecí. Dá sa očakávať, že zoznam podporených projektov prejde ešte ďalšími úpravami.

Pozície

Francúzska europoslankyňa Anne Laperrouze (ALDE), spravodajkyňa EP k Druhému balíku strategického preskúmania, vyjadrila spokojnosť s tým, že závery Rady rešpektovali krátko-, stredno- i dlhodobé ciele jej správy. „Dúfam, že ministri energetiky budú schopní presvedčiť svojich ministrov financií, ktorí sa hádajú o financovaní európskeho plánu obnovy, najmä jeho energetickej časti, ktorá zodpovedá aj širšiemu cieľu energetickej solidarity a potrebe diverzifikovať zdroje energie.“

Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Martina Římana dokument jasne stanovuje, ako majú členské krajiny zaistiť svoju dlhodobú energetickú bezpečnosť. „Skúsenosti s plynovou krízou ukazujú, že alokácia časti prostriedkov z plánu hospodárskej obnovy do energetického sektora bola veľmi prezieravým rozhodnutím.“ Podľa ministra cieľom stretnutia „nebolo vybrať konkrétne projekty, ale iniciovať expertnú diskusiu p technických kritériách projektov, ktoré korešpondujú s cieľmi európskeho Plánu hospodárskej obnovy“.

Európske združenie veternej energie (EWEA) privítalo podporu Rady pre stavbu pobrežných veterných elektrární.

Reakcia environmentálnych organizácií bola už menej pozitívna. Greenpeace kritizoval nedostatočné zameranie na jasné priority. „Takzvané strategické preskúmanie energetickej politiky obsahuje protirečivú zmäť energetických technológií“, povedala Frauke Thies, ktorá má v Greenpeace EU na starosti energetickú politiku. Podľa nej je podpora obnoviteľným zdrojom v silnom protiklade s pokračujúcou podporou technológií závislých na uhlí (CCS) a jadrovej energii, „opakujúc centralizovaný a neudržateľný model“.

Ďalšie kroky

  • 23. február: Ministri zahraničných vecí rokuj o Pláne hospodárskej obnovy
  • 19.-20. marec: marcový summit má prijať Druhý balík strategického preskúmania energetickej politiky

REKLAMA

REKLAMA