Energetická bezpečnosť na úkor ľudských práv?

Mimovládne organizácie varujú pred energetickými partnerstvami s režimami, ktoré Komisia uviedla v návrhu Energetickej únie.

Európska únia hľadá spôsob, ako zbaviť krajiny Strednej a Východnej Európy závislosti na ruskom plyne. Turecko, Alžírsko, Azerbajdžan, či Turkménsko sa preto v budúcnosti môžu sťať dôležitými dodávateľmi zemného plynu a ropy. Koncept Energetickej únie, ktorý včera predstavil slovenský podpredseda Komisie Maroš Šefčovič, ráta aj s „inými potenciálnymi dodávateľmi na Blízkom východe a Afrike,“ ako sú Irán, Irak, či Líbya.

Mnohé z týchto krajín sú však vysoko nestabilné. V Iraku či v Líbyi prebiehajú vojenské konflikty s teroristickými skupinami, ako napríklad ISIS, iránsky režim je ekonomicky marginalizovaný kvôli kontroverznému jadrovému programu a ostatné menované krajiny majú prinajlepšom otázne záznamy v oblasti ľudských práv.

Podpredseda Komisie zodpovedný za vytvorenie Energetickej únie však verí, že nové zmluvy o energetických dodávkach nebudú podporovať etablovanie diktátorských režimom. „Vzťahy s týmito krajinami sú oveľa komplexnejšie. Ja rokujem o energetických dodávkach, ale spolupracujem aj s európskym diplomatickým zborom, ktorý hodnotí naše vzťahy zo širšieho uhla.“ prehlásil exkluzívne pre EurActiv.

„Ak budeme spolupracovať s týmito krajinami a zároveň verejne neodsúdime porušovania ľudských práv, EÚ v podstate dá zelenú tomu, aby tieto zneužívania pokračovali,“ myslí si Ivern McGowan z Amnesty International.

Európska komisia v stredu predstavila koncept Energetickej únie, v ktorej plánuje „využiť všetky zahraničnopolitické nástroje na vytvorenie strategického partnerstva v oblasti energeticky  s tranzitnými krajinami a štátmi produkujúcimi energetické suroviny.“

Mimovládny sektor je však skeptický k spoľahlivosti alternatívnych dodávateľov. „Zníženie závislosti na ruskom plyne je nevyhnutné, ale presun závislosti na Rusku na túto „nesúrodú posádku“ ešte viac z dlhodobého hľadiska ohrozuje stabilitu dodávok,“ myslí si Geert de Knock z Food and Water Europe.

„Spoľahlivosť obchodných partnerov je oveľa dôležitejšia, ako počet zdrojov dodávok,“ doplnil Luca Begamaschi z environmentálneho think-tanku  E3G.

Na otázku, prečo je lepšie obchodovať s nedemokratickými krajinami, ako s Ruskom, eurokomisár pre energetiku a boj proti zmene klímy Miguel Arias Cañete zdôraznil, že únia aj naďalej plánuje dovážať značné množstvo ruského plynu.

Rusko bude aj naďalej dôležitým partnerom a najväčším dodávateľom do EÚ,“ naznačil na tlačovej konferencii.

Správa o stave ľudských práv

Amnesty International tento týždeň zverejnila výročnú správu o stave ľudských práv na svete, ktorá poukazuje na zlú ľudskoprávnu situáciu vo viacerých krajinách s ktorými chce EÚ obchodovať.

Európsky súd pre ľudské práva  napríklad prijal v roku 2014 jedenásť rozsudkov voči Azerbajdžanu a až 101 rozsudkov voči Turecku. EÚ s týmito krajinami spolupracuje na najväčšom plynovodnom projekte Južný koridor za viac, ako 45 miliárd eur.

Porušenia boli zistené najmä v prípade práva na život, slobodu prejavu, spravodlivý proces, bezpečnosť, či práva na slobodné voľby. Nedostatky boli zistené aj v prípade prevencie neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania . Časté je politicky motivované uväznenie novinárov a aktivistov.

Ešte horšia situácia panuje v krajinách, s ktorými chce EÚ rozšíriť spoluprácu. Napríklad Turkmenistan od posledného miesta v rebríčku demokratických krajín, ktorý vypracováva The Economist, oddeľuje iba Saudská Arábia a Sýria.

 Ivern McGowan z Amnesty International si myslí, že sa EÚ musí pri tvorbe energetických partnerstiev dožadovať zmien aj v iných otázkach. „To, čo bohužiaľ vidíme v praxi je, že EÚ odbočuje z nastaveného kurzu, a že najnovší dôvod je práve energetická politika,“ dodal.

EurActiv.sk/EurActiv.com

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA