Energetická chudoba: Keď nie je definícia, nie je ani problém

Až 50 miliónov Európanov si nemôže dovoliť toľko energie, koľko by potrebovalo. Riešenie musí byť medziodvetvové, zhodli sa experti.

Článok je súčasťou série o energetických inováciách v súvislosti so Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa konala v novembri a v decembri v Bratislave.

V Európskej únii je energetickou chudobou ohrozených okolo 50 miliónov ľudí, uvádza tretia správa o stave energetickej únie. Konkrétne štatistiky má do konca roka zverejniť na svojej stránke Európske stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby financované z európskych fondov a vedené Univerzitou v Manchestri.

Otázkou je, z akej definície bude vychádzať. V správe sa totiž uvádza, že „väčšina členských štátov vo svojej legislatíve energetickú chudobu nedefinuje.“

V Spojenom kráľovstve sa napríklad za energeticky chudobnú považuje domácnosť, ktorá na energiu minie viac než 10 percent svojho príjmu. Ak by sme túto definíciu aplikovali napríklad na Macedónsko, museli by sme za energeticky chudobných považovať 80 percent domácností, vysvetlila Lidija Živčićová, z mimovládky Focus Association for Sustainable Development a koordinátorka projektu REACH na konferencii SET Plan 2017.

„Keď nie je definícia, nie sú štatistiky. A potom podľa politikov nie je ani problém,“ varuje expertka.

Chudobnejší platia viac

Domácnosti s nízkym príjmom majú často vyššie účty za energie než stredná trieda. Je to spôsobené napríklad nedostatočným zateplením obydlí alebo nemožnosťou dovoliť si úsporné zariadenia.

O riešenie druhého, finančne menej náročného problému sa v Slovinsku, Bulharsku, Chorvátsku a Macedónsku snažil projekt REACH.

„Náš projekt sa snažil pomôcť energeticky chudobným domácnostiam znížiť ich spotrebu a účty za energiu,“ vysvetľuje koordinátorka projektu Lidija Živčićová. „Zároveň sme chceli zviditeľniť energetickú chudobu ako problém, ktorý potrebuje štrukturálne riešenia na mieru.“

Neodpájajme ľudí, ktorí nemajú na energie, navrhuje europoslanec

V rámci projektu vyškolili 202 študentov a 42 učiteľov, ktorí potom navštevovali domácnosti ohrozené energetickou chudobou a radili im, ako ušetriť. Okrem toho pre tieto domácnosti pripravovali balíčky s úspornými žiarovkami a inými zariadeniami.

„Priemerné úspory sú 70 – 80 eur na rok pre jednu domácnosť,“ chváli projekt Živčićová. Podľa nej je to v dlhom období „celkom dosť“.

Technologické či sociálne riešenia?

Podľa Marie Jeliazkovej z mimovládnej Európskej siete proti chudobe (EAPN) projekty, ktoré sa zameriavajú na znižovanie spotreby energie chudobných domácností, nie sú správnym riešením: „Zmeny v správaní pri spotrebe energie sú pre strednú triedu, chudobní ľudia potrebujú niečo iné.“

Pripomína, že energeticky chudobné domácnosti „by nás mohli učiť, ako šetriť energiu.“

Pomôcť by podľa nej mohli skôr mechanizmy, ktoré ľuďom zabezpečia adekvátny príjem – na európskej úrovni napríklad minimálny príjem a minimálna mzda. V národných plánoch by už potom mohla figurovať aj energetická efektívnosť.

Panagiotis Ktenidis, výskumník, ktorý sa venuje energetickej efektívnosti a technologickým riešeniam nedostatočného prístupu k energii, je presvedčený, že energetickú chudobu dokážu vyriešiť technológie. Spomína príklad, ako na gréckom ostrove vybudovali solárne panely a veterné turbíny, čo ľuďom s veľmi nízkym príjmom poskytlo energetickú sebestačnosť.

Stopercentne obnoviteľná elektrina je možná. Lokálne

V súčasnosti väčšina krajín s obnoviteľnými zdrojmi pri riešení energetickej chudoby neráta – využívajú sa skôr lacnejšie alternatívy ako príspevky na kúrenie drevom alebo uhlím. To má potom okrem environmentálnych aj zdravotné dôsledky.

Medziodvetvový prístup

Pred rokom Komisia navrhla legislatívny balík Čistá energia pre všetkých Európanov.  Obsahuje „rad opatrení, ktoré budú energetickú chudobu riešiť cez energetickú efektívnosť, ochranu pred odpojením a lepšiu definíciu a sledovanie problému na úrovni členských štátov,“ uvádza sa v tretej správe o stave energetickej únie.

Kľúčovou súčasťou opatrení je aj spomínané Európske stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby, ktoré je však podľa Jeliazkovej „dôležitým, no len krátkodobým projektom.“ Má fungovať 40 mesiacov.

Jeliazková navrhuje, aby sa nová legislatíva posudzovala nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj z hľadiska vplyvu na občanov.

„Aj opatrenia (týkajúce sa zamerania energetického výskumu a inovácií), ktoré vyplynú zo SET Planu, môžu byť pre energeticky chudobných pozitívne, neutrálne alebo negatívne,“ varuje. Podľa nej je dôležité konzultovať opatrenia s členskými štátmi.

Podľa Živičićovej a Ktenidisa  je najdôležitejší medziodvetvový prístup – zapojenie aktérov v sociálnej aj technologickej oblasti.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA