Energetická chudoba: Špeciálne tarify či špeciálny dodávateľ?

V Únii existujú viaceré prístupy pre riešenie energetickej chudoby. Podľa koncepcie, ktorú nedávno predložil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, by sa u nás mohli zaviesť špeciálne tarify pre zraniteľných spotrebiteľov či zriadiť verejný dodávateľ.

Koncom novembra Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predložil na rokovanie vlády Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Dnes (12.12.) končí medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto materiálu.

Obsahuje predovšetkým informácie o spôsobe riešenia problematiky energetickej chudoby vo vybraných európskych štátoch, v závere sa venuje tomuto problému v podmienkach Slovenska a načrtáva schémy riešenia energetickej chudoby. Tá je viackrát v texte označuje ako nová sociálna priorita, ktorou sa treba zaoberať na všetkých úrovniach.

„Úlohou štátu je realizácia takých opatrení, ktoré zabezpečia dôstojnú existenciu obyvateľov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov na odstránenie alebo zníženie podielu energetickej chudoby na Slovensku,“ uvádza sa koncepcii.

Zároveň regulačný úrad poukazuje na význam toho, aby EÚ vypracovala spoločné usmernenia a všetky členské štáty postupovali rovnakým smerom. Jednotlivé členské štáty Únie, ale tiež napríklad Albánsko, Srbsko či Moldavsko, ktoré sa už do boja s energetickou chudobou pustili, zvolili rozličný mix opatrení, či už prostredníctvom energetickej a/alebo sociálnej legislatívy.

Dotácie – tarify – efektívnosť

Autori koncepcie rozdeľujú prístupy európskych štátov skupín:

Sociálne dotácie – ide o priamu podporu formou kompenzácie, ktorú udeľuje ústredná alebo miestna správa v hotovosti, poukazoch alebo naturáliách. Zaviedli sa napríklad v Belgicku, Bulharsku, Írsku, Maďarsku, na Malte či v Rumunsku, zvažuje ich aj Litva.

Ako uviedlo ÚRSO, ich výhodou je efektívnejšie zameranie a overenie kritérií spôsobilosti a tiež nevznikajú náklady na cestovanie či administratívne poplatky.

Sociálne tarify – túto nepriamu podporu zraniteľných odberateľov charakterizuje ÚRSO ako veľmi nákladnú, neefektívnu a neúčinne zameranú.

Vo všeobecnosti sa považujú „za menej vhodný postup a mali by byť použité len v prípade, že iné priamejšie formy podpory nie sú implementované z dôvodu nedostatku politických možností alebo inštitucionálnych predpokladov,“ píše sa v dokumente.

Využívajú sa vo viacerých krajinách vrátane Belgicka, Francúzska, Portugalska, Talianska či Španielska.

Zlepšenie energetickej efektívnosti – ide o podporu praktických, individuálnych opatrení v rôznom rozsahu na dosiahnutie úspor energie v domácnostiach, ktoré majú ideálne plusovú dlhodobú návratnosť, avšak vyžadujú počiatočnú investíciu, čo môže byť problém pre samotné nízkopríjmové domácnosti. Vo Veľkej Británii sa napríklad realizujú aj z vládnych grantov.

V mnohých krajinách sa tiež ako doplnok peňažného systému podpory pre zraniteľných odberateľov zaviedla ochrana proti odpojeniu elektriny a/alebo plynu, príp. len pre špecifické skupiny (zdravotne postihnutí, dôchodcovia, ľudia na sociálnej podpore) či len v špecifickom období, v zime. Poskytujú sa aj ďalšie špeciálne služby predovšetkým na zlepšenie informovanosti odberateľov.

Cesty na Slovensku

Akými opatreniami sa bude problém energetickej chudoby riešiť na Slovensku zatiaľ nie je jasné. ÚRSO predložil 3 riešenia:

– zaviesť špeciálne tarify dodávateľmi pre odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby v elektroenergetike i plynárenstve;

– stanoviť špeciálne tarify za distribúciu a zaviesť zákaz odpojiť „energeticky chudobných“ odberateľov od elektriny, plynu a tepla, hoci odpojenie je už dôsledkom daného stavu a neschopnosti platiť za energie;

– vytvoriť inštitút tzv. verejného dodávateľa, ktorý by daným odberateľom dodávky energií zabezpečoval. Vznik, fungovanie ani financovanie takýchto špecializovaných dodávateľov ale nie sú v texte koncepcie bližšie vysvetlené.

Kto je energeticky chudobný?

Otázkou zostáva aj to, koho sa napokon bude pomoc a špeciálne tarify týkať.

Think-tank mesa10 zverejnil ešte v decembri 2011 analýzu na tému energetickej chudoby na Slovensku. Podľa použitých dát došli k záveru, že slovenské domácnosti vynakladali na energie v priemere takmer 12 % príjmu a na základe vypracovaného indikátora energetickej spotreby bolo Slovensko zaradené medzi krajiny EÚ vysoko ohrozené energetickou chudobou.

Regulátor v koncepcii predpokladá, že „pomerne veľa domácností na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou“ a tento stav dáva do súvislosti s pomocou v hmotnej núdzi, keďže „obidva pojmy čiastočne navzájom súvisia“.

Poberatelia dávky v hmotnej núdzi a príslušných príspevkov k tejto dávke, „sú potencionálnymi domácnosťami, u ktorých možno objektívne predpokladať možnosť ohrozenia energetickou chudobou,“ uviedlo ÚRSO. Podľa štatistík úradu práce sa počet poberateľov týchto sociálnych dávok v roku 2013 pohybuje nad 180 tisíc. V mesiacoch september a október to bolo v priemere viac než 185 tisíc ľudí (bez spolu posudzovaných  osôb).

ÚRSO v koncepcii navrhuje pri posudzovaní energetickej chudoby vychádzať z nákladov na zabezpečenie minimálnej energetickej potreby domácnosti a hranice minimálneho čistého príjmu domácnosti. Do kategórie odberateľov podľa špeciálneho tarifu by sa tak mohli zaradiť domácnosti s nižším než takto vypočítaným disponibilným mesačným príjmom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA