Energetická efektívnosť budov: “nerealistické” plány

Mnoho členských krajín je znepokojených, že smernica o energetickej efektívnosti budov prináša nadmernú administratívnu záťaž.

V piatok rokovali ministri energetiky aj o pokroku v zavádzaní legislatívy na podporu energetickej efektívnosti. Vďaka nej má EÚ do roku 2020 znížiť spotrebu energie o 20%. Správu predložilo České predsedníctvoEurópska komisia, zaoberala sa legislatívou pre energoefektívnosť budov, pneumatík a označovaním efektívnosti na výrobkoch.

Podľa Českého predsedníctva má mnoho členských krajín obavy, žer smernica o energetickej efektívnosti budov prinesie príliš veľkú administratívnu záťaž.

Hoci vo všeobecnosti legislatívu podporujú, za „príliš ambicióznu a nerealistickú“ považujú požiadavku Európskeho parlamentu prezentovaná v prvom čítaní. Podľa nej by mala každá nová budova do roku 2019 vyrábať aspoň toľko energie z obnoviteľných zdrojov, koľko spotrebuje.

Otázka energetického označovania spotrebných tovarov rozdeľuje štáty na dva tábory. Časť podporuje návrh Komisie, aby sa zmenil doterajší systém využívajúci stupne A-G a do najvyššej triedy A sa dodali nové kategórie. Ďalšia skupina stojí za návrhom Parlamentu, aby sa zachovala súčasná kvalifikácia, no sprísnili sa štandardy.

Po tom, čo Parlament odmietol nový formát energetického označovania pre televízory, sa prijímanie celej legislatívy zabrzdilo. Komisia sa ju snaží odblokovať spotrebiteľským prieskumom.

Smernica o označovaní pneumatík vyzerá byť menej kontroverzná, niektoré štáty žiadajú len špeciálne podmienky pre pneumatiky používané v zime v severských krajinách. Komisia navrhne pozmenenú smernicu, aby urýchlila jej implementáciu.

Nastupujúce Švédske predsedníctvo chce urobiť z energetickej efektívnosti jednu zo svojich priorít.

REKLAMA

REKLAMA