Energetická efektívnosť je na pokraji záujmu

Slovensko zatiaľ neprebralo smernicu o energetickej efektívnosti. Na rokovanie vlády by sa mala dostať budúci mesiac.

Energetická efektívnosť prispieva k plneniu troch cieľov EÚ v oblasti energetiky – k udržateľnosti, bezpečnosti dodávok aj konkurencieschopnosti, povedala na konferencii "10 rokov v EÚ: Príležitosti pre konkurencieschopnosť a rast" Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Energetická efektívnosť je jediný z cieľov EÚ v oblasti energetiky do roku 2020, ktorý nie je právne ukotvený, pripomenula Vašáková.

"Komisia sa zamerala na právne záväzné opatrenia, ako tento cieľ do roku 2020 dosiahnuť," pokračovala. V tejto spojitosti spomenula smernicu o "štítkovaní", smernicu o ekodizajne, smernicu o energetickej hospodárnosti budov a smernicu o energetickej efektívnosti.

Transpozícia smernice bez povinných schém

Podľa predbežného hodnotenia Komisie notifikovalo 16 členských krajín čiastočnú transpozíciu, 2 úplnú a 10, vrátane Slovenska, zatiaľ neposlalo do Bruselu notifikáciu o transpozícii smernice o energetickej efektívnosti. Termín na transponovanie smernice bol pritom stanovený na 5. jún. Slovensku za nedodržanie termínu hrozí zo strany Komisie správny postih v podobe konania pre porušenie (infringement). 

Novú smernicu o energetickej efektívnosti vníma pozitívne Marcel Lauko, z Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES). Smernica podľa neho rozšírila podporu a stanovila povinnosti členským štátom podporovať využívanie energetických služieb a vytvárať trhové podmienky pre využívanie energetických služieb.

"Energetická efektívnosť by mala byť implementovaná efektívne," povedal Lauko. Víťazným uchádzačom vo verejnom obstarávaní sa stane dodávateľ, ktorý poskytne ušetrenú megawatthodinu za najnižšiu cenu, čo prináša priamy tlak na ekonomickú efektívnosť.

Možnosť flexibility pri výpočte cieľa využili všetky členské krajiny (pozn. 25 % cieľa sa dá popresúvať).

Všetky členské štáty vylúčili zo základného scenára dopravu. 16 členských krajín bude mať povinné schémy energetickej efektívnosti, Slovensko k nim nepatrí. 

Skutočnosť, že v návrhu smernice o energetickej efektívnosti Slovensko nepočíta s povinnými schémami, dodávatelia energie vítajú, informoval Tomáš Šipoš zo Západoslovenskej energetiky.

Do 30. júna predloží Komisia správu o pokroku v oblasti energetickej efektívnosti, v ktorej zhodnotí, ako sa darí plniť cieľ 20 % zníženia spotreby energií do roku 2020. Komisia sa zameria aj na to, čo s energetickou efektívnosťou po roku 2020 a ako energetická efektívnosť zapadá do konceptu energeticko – klimatického rámca 2030.

Energetická efektívnosť prioritou aj v oblasti financovania

Podľa Vašákovej možno na európskej úrovni badať nárast finančných prostriedkov do oblasti energetickej efektívnosti.

V rámci štrukturálnych fondov sa pre energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje a inteligentnú dopravu vyčlení 38 mld. eur. Peniaze alokované na oblasť energetiky v objeme 5,6 mld. eur možno získať aj z programov spravovaných priamo Komisiou formou podpory vedy a výskumu cez Horizont 2020. Ďalších 265 miliónov na financovanie projektov energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie sa nachádza v európskom fonde pre energetickú efektívnosť (EEEF).

Pre Alenu Žákovú z Ministerstva hospodárstva sa ako dostatočný motivačný nástroj javia nové operačné programy, najmä OP Kvalita životného prostredia a Integrovaný regionálny operačný program. Dobrá skúsenosť je podľa nej aj s programom SLOVSEFF. "Podpora bez podpory nie je možná," dodáva.

Opatrenia na slovenskej strane

Prvým zásadným dokumentom prijatým v tomto smere na Slovensku je Koncepcia energetickej efektívnosti SR z roku 2007, ktorá nadväzuje na európsku legislatívu.

V súčasnosti sa pripravuje tretí akčný plán energetickej efektívnosti, ktorý sleduje povinnosti smernice o konečnej spotrebe energií a zároveň aplikuje v sebe aj požiadavky novej smernice o energetickej efektívnosti, informovala Žáková.

"Energetická efektívnosť sa nedá robiť od zeleného stola. Prizvali sme na diskusiu priemysel a riešili sme, ako sa vysporiadať najmä s povinnými schémami. Snažili sme sa nájsť kompromis prijateľný pre Ministerstvo hospodárstva aj pre priemysel," opísala rokovania Žáková.

"Snažíme sa presvedčiť Komisiu, že dobrovoľnými dohodami medzi priemyslom a štátom sa nájde dostatočný priestor pre úspory v podnikoch," uzavrela.

Predpokladá sa, že materiál smernice o energetickej efektívnosti aj najnovší akčný plán by sa mali na rokovanie vlády dostať v prvej polovici júla.

Benefity zo zmlúv o energetickej účinnosti

Podľa Marcela Lauka prináša benefity aj širšie uplatňovanie opatrení ako je napríklad Energy performance contracting (zmluvy o energetickej účinnosti).

Energy performance contracting (ďalej EPC) predstavuje metódu na obnovu energetických zariadení a zvyšovanie ich energetickej efektívnosti s garantovanými úsporami, ktoré vyrovnajú investičné náklady.

Rozvoj a podpora EPC projektov sa na Slovensku zastavila. Podľa Lauka môže byť dôvodom spôsob implementácie štrukturálnych fondov vo verejnom sektore, kedy nebolo pri 95 % dotáciách možné konkurovať žiadnou komerčnou službou.

Lauko verí, že v budúcnosti bude možné kombinovať finančnú podporu zo štrukturálnych fondov s komerčným financovaním aj na báze energetických služieb.

Asociácia poskytovateľov energetických služieb chce vplývať na prijatie politického rozhodnutia, aby aj u nás, rovnako ako v Írsku, či Spojených štátoch, štát podporoval EPC.

"Vlády v týchto krajinách si povedali, že takýto spôsob zadlžovania je rozumný, pretože prináša benefity," objasnil Lauko.

Zvyšovanie energetickej efektívnosti na úkor spotreby

Vedúci útvaru energetického práva a regulácie SPP Henrich Krejčí hovorí, že dodávatelia sa spočiatku obávali, že príliš ambiciózne postavené ciele v oblasti energetickej efektívnosti môžu ohroziť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, pričom za „najväčšie“ riziko považovali povinné schémy.

Preto aj upozornili na to, že povinné schémy môžu ovplyvniť ceny elektriny, plynu a tepla. Cestu videli v uvoľnení regulácie pri poskytovaní energetických služieb.

Podľa Krejčího môže k plneniu cieľov pre energetickú efektívnosť prispieť zelené obstarávanie. "Možnosťou je aj vytváranie fondov pre energetickú efektívnosť, kde je SPP priekopníkom (EKOFOND)," uzavrel.

"Energetika je v súčasnosti veľká téma, no energetická efektívnosť sa zdá byť na okraji pozornosti tak politických lídrov ako aj lídrov z podnikateľského prostredia. Verím, že energetická efektívnosť sa vďaka benefitom dostane z okraja do centra pozornosti, nie len energetiky ale aj hospodárstva," uzavrela Lívia Vašáková.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA