Energetická nezávislosť EÚ je ohrozená, tvrdia diplomati

Azerbajdžan kvôli kritike europarlamentu môže stratiť záujem o kľúčové plynovodné projekty.

Azerbajdžan zohráva kľúčovú úlohu v snahách Európskej únie diverzifikovať zdroje zemného plynu a zbaviť tak východnú a juhovýchodnú Európu energetickej závislosti na Rusku.

Baku prostredníctvom štátnych energetických spoločností financuje výstavbu kľúčových plynovodných prepojení v rámci niekoľko miliardového Južného plynárenského koridoru, ktorý by mal do roku 2019-2020 do EÚ privážať plyn z oblasti Kaspického mora.

Štátny plynárenský podnik SOCAR navyše vlastní aj 66 percentný podiel v gréckej spoločnosti DEFSA, ktorá plyn ďalej distribuuje. Azerbajdžansky plyn má podľa plánov do EÚ vstupovať práve v Grécku, ktoré ho bude ďalej posielať cez Albánsko do Talianska.

Septembrové hlasovania europarlamentu, v ktorom prijali rezolúciu volajúcu po pozastavení rokovaní o Strategickom partnerstve s Azerbajdžanom, kvôli ľudskoprávnej situácii v krajine môže mať podľa diplomatov neblahé následky.

Na mimoriadnom zasadnutí azerbajdžanského parlamentu jeho predseda, Ogtay Asadov, rezolúciu označil za „špinavú“ a „zmanipulovanú“ politickú hru, ktorej cieľom bolo oslabiť pozíciu krajiny v rámci zmrazeného konfliktu v Náhornom Karabachu.

Predseda výboru europarlamentu pre zahraničné vzťahy, nemecký europoslanec Elmar Brok (EPP), uviedol, že došlo k porušeniu rokovacieho poriadku, pretože obvinenia neboli pred plenárnym zasadnutím najprv prerokované vo výboroch. Brok, ktorého ľudovci hlasovali proti tejto rezolúcii sa obáva, že „môžeme o Azerbajdžan prísť“.

Podľa informácií, ktoré bruselskému EurActivu poskytli informovaní diplomati sú vzťahy medzi EÚ a Azerbajdžanom už teraz v patovej situácii.

Je za tým skôr politika?

Za ochladnutie vzťahov však vôbec nemusí byť zodpovedná rezolúcia europarlamentu. Experti venujúci sa energetickej bezpečnosti a kaspickému regiónu sa domnievajú, že najväčší vplyv na úspech Južného koridoru majú skôr geopolitické záujmy, konkurenčné projekty ale aj technické problémy.

„Napríklad najväčšou prekážkou TAPu ( Trans -jadranského plynovodu) nie je odloženie projektu o jeden rok, ale nové podmienky kladené gréckou vládou. Hneď od začiatku začal grécky premiér Alexis Tsipras hrať „plynovodnú hru“. … Potom, čo Rusko oznámilo, že plánuje postaviť Turkish Stream sa Grécko pre svoju polohu stalo kľúčovým a dokáže ovplyvniť energetickú bezpečnosť EÚ,“ povedal Elkhan Nuriyev pre časopis Energy Security.

Ruský minister energetiky Alexander Novak v piatok na zasadnutí ministrov G20 zopakoval, že štátna energetická spoločnosť Gazprom žiada od Turecka licenciu na výstavbu dvoch línií Turkish Streamu, ktoré by mali ročne prevážať až 63 miliárd kubických metrov plynu do juhovýchodnej Európy práve cez Grécko. Rokovania s Ankarov sú v súčasnosti „spomalené,“ kvôli opakovaným voľbám, ktoré by sa v Turecku mali uskutočniť už 1. novembra.

Dôležité sú aj susedské vzťahy a podpora únie. „Trans- kaspický plynovod sa na druhej strane môže postaviť iba ak Azerbajdžan a Turkménsko budú schopné odolať tlaku Ruska a Iránu, ktorý neustále vyťahujú nevyriešený status Kaspického mora, ako argument proti výstavbe,“ myslí si Nuriyev.

„Baku a Ašchabat sú priprabené s projektom začať ale nevidia dostatočnú ochotu EÚ postaviť sa Moskve a urýchliť tieto medzinárodné iniciatívy,“ dodal energetický expert organizácie Brussels Energy Club.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA