Energetická únia nebude len o energetike

Maroš Šefčovič ohlásil ďalšie štádium príprav na dobudovanie energetickej únie v rámci 28-členného bloku.

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v stredu oficiálne oznámil, že kolégium Európskej komisie sa začalo zaoberať stratégiou pre energetickú úniu.

Tá má dokončiť vnútorný európsky trh s energiou a reformovať spôsob, akým sa energia v EÚ vyrába, prepravuje a spotrebúva. Energetická únia je spolu s politikou v oblasti klimatických zmien jednou z priorít Komisie Jeana-Claude Junckera.  

Rámcovú stratégiu energetickej únie by mala Komisia prijať 25. februára. Spolu s ňou plánuje Komisia oznámiť aj vyjednávaciu pozíciu EÚ pre decembrový klimatický summit v Paríži. Jeho cieľom bude dospieť k globálnej dohode o právne záväzných cieľoch, ktorými by sa obmedzovalo globálne otepľovanie.

Podľa Šefčoviča by sa výsledná podoba energetickej únie mala dotýkať ďalších politík, okrem energetiky aj dopravy, výskumu a inovácií, zahraničnej politiky, regionálnej a susedskej politiky, či obchodu a poľnohospodárstva.   

Podpredseda Komisie pred novinármi ocenil, že projekt energetickej únie má širokú podporu v rámci kolégia komisárov. Na koncepte s ním spolupracuje 14 eurokomisárov.

Komisári sa zhodli, že v súčasnosti je dôležité využiť nízke ceny ropy a zemného plynu. Ušetrené peniaze by mohla únia presmerovať do urýchleného vybudovania infraštruktúry pre energetiku.

Šefčovič pripomenul, že EÚ každý rok minie približne 400 miliárd eur za dovoz energie, je teda prirodzená snaha túto závislosť znižovať. Upozornil, že pri súčasnom stave existencie 28 národných systémov energie je nevyhnutné búrať administratívne a technické bariéry a vyhnúť sa napríklad situáciám, keď rozhodnutie na národnej úrovni negatívne ovplyvní susedov tejto krajiny.

Pri štátoch, ktoré neimplementujú legislatívu načas alebo správne, bude Komisia podľa Šefčoviča neoblomná.

Zároveň je podľa neho potrebné odstrániť takzvané energetické ostrovy na mape Európy a pripomenul, že projekt energetickej únie by v konečnom dôsledku mal viesť k znižovaniu cien energie, čo je dôležité, lebo najmenej 10 percent obyvateľov EÚ si dnes nemôže dovoliť uhrádzať poplatky za energiu.

„V 21. storočí by sa Európania nemali každé leto pýtať, či budú mať dosť energie na zimu,“ povedal Šefčovič s odkazom na nevyhnutnosť zaistenia energetickej bezpečnosti pre Európu, čo je spojené s diverzifikáciou energetických zdrojov.

Jednotný dohľad?

Viacerí odborníci už teraz predpokladajú, že aj v oblasti energetiky dôjde časom k zavedeniu jednotného dohľadu tak ako v prípade bankovej únie.

„Jedného dňa budeme mať regulátora EÚ pre energetiku. Videli sme to aj v prípade bankovej únie. Nikto by si pred piatimi rokmi nebol pomyslel, že je to možné,“ povedal Jean-Arnold Vinois, bývalý poradca komisára pre energetiku Günthera Oettingera.

Podľa pracovníka oddelenia pre efektívne nakladanie so zdrojmi EK, Tadhga O´Briana, vznikla banková únia v reakcii na finančnú krízu. Energetická únia je zase aspoň sčasti reakciou na ohrozenie dodávok plynu, ktoré spôsobila kríza na Ukrajine. Kríza pomohla odhaliť ako je únia závislá na dodávkach ruského plynu, čo Kremeľ využíva ako politickú zbraň.

Na tlačovej konferencii Šefčovič potvrdil, že za týmto plánom bol silný politický impulz, keďže únia dováža viac ako polovicu energie, ktorú spotrebuje.

Zatiaľ je otázne, či by dohľad nad energetikou v únii vykonávala Komisia alebo iná inštitúcia, napríklad Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER). „Je na členských štátoch, či by to bola Komisia alebo ACER,“ povedal Vinois.

Akýkoľvek budúci regulátor bude potrebovať právny rámec, na ktorom bude len veľmi ťažké sa dohodnúť, nazdáva sa George Zachmann z think-thanku Bruegel. „ACER by musel dostať nové právomoci a nástroje, ktoré by mu umožňovali monitorovať energetický trh,“ dodal.

EurActiv.com/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA