Energetická únia rozdeľuje členské štáty

V bruselských kuloároch obiehajú viaceré pozičné dokumenty členských štátov, ktoré naznačujú hlboké rozdiely medzi predstavami jednotlivých krajín o pripravovanej energetickej únii.

V dokumente, ktorý sa podarilo získať agentúre Reuters, Británia nalieha na Európsku komisiu, aby pri vytváraní  energetickej únie rešpektovala flexibilitu členských štátov únie a pri presadzovaní využívala iba „nelegislatívne“ opatrenia.

Podobnú predstavu „bezzubej“ energetickej únie presadzuje aj Česká republika.

Naopak krajiny ako Dánsko tvrdia, že iba silný a jednotný postoj EÚ môže obmedziť Ruskú dominanciu na európskom trhu so zemným plynom.

„Domnievame sa, že zvýšenú energetickú bezpečnosť môžeme dosiahnuť iba dokončením vnútorného trhu s energiami, väčším využívaním obnoviteľných zdrojov energie a zlepšovaním energetickej účinnosti,“ uvádza sa v dánskom pozičnom dokumente.

Na stranu Dánska sa najnovšie postavilo aj Nemecko. „Nové riadenie energetickej únie EÚ nemôže byť iba „mäkkými zákonmi.“ Na implementáciu energeticko-klimatického balíčka 2030 (prijatého v októbri 2014) potrebuje záväzné pravidlá pre každý členský štát,“ hovorí sa v dokumente.

Silnú úniu s donucovacími mechanizmami podporujú zo strany občianskej spoločnosti najmä environmentálne združenia. Naopak niektorí obchodníci sa zastávajú Británie, ktorá tvrdí, že zásahy EÚ v oblasti energeticky boli pre biznis sektor len záťažou, ktorá by znížila ich konkurencieschopnosť.

Environmentálna verzus energetická politika

Obidva tábory na čele s Britániou a Nemeckom sa zhodujú na nutnosti obmedziť emisie skleníkových plynov a na potrebe urýchlenej reformy Systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS), v ktorom sa nachádza približne 2 miliardy ton prebytočných emisií.

Nemecko presadzuje zaviesť tzv. stabilizačnú rezervu, o ktorej bude Európsky parlament rokovať už koncom januára,  do začiatku roka 2017. Británia podporuje čo najskoršie zavedenie rezervy.

Navrhovaná stabilizačná rezerva má riešiť prebytky emisií v systéme automaticky. Každoročne sa do rezervy umiestni 12 % celkového množstva emisných kvót.  

V prípade, že celkové množstvo v systéme prekročí 833 miliónov povoleniek ročne, nadbytočné množstvo bude umiestnené do rezervy. V prípade, že počet povoleniek klesne pod 400 miliónov, dodatočné množstvo bude z rezervy uvoľnené.

Európska komisia navrhla spustiť rezervný systém až v roku 2021. Európsky parlament prejednáva dve možnosti spustenia v roku 2017 alebo až v roku 2019.

Očakáva sa, že Poľsko, ktorého energetický sektor je až na 90% závislí na uhlí, bude protestovať proti akejkoľvek snahe členských štátov zvýšiť ceny emisií v rámci ETS.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA