Energetické ciele: Česko pod paľbou

Ekológovia a investori do OZE kritizujú českú vládu pre jej prístup k energeticko-klimatickej stratégii 20/20/20. Jedni namietajú voči novým pravidlám o energetickej efektívnosti budov, druhí tvrdia, že sa podporujú veľké spaľovacie elektrárne namiesto menších decentralizovaných OZE.

EÚ sa zaviazala do roku 2020 znížiť celkovú mieru tvorby emisií skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990. V tomto horizonte sa v porovnaní s rokom 2005 v sektoroch, ktoré budú zapojené do emisnej schémy obchodovania ETS,  dosiahne 21-percentné zníženie. V ostatných sa očakáva redukcia na úrovni 10 percent.

„Dokopy to bude znamenať celkovú redukciu o 14 percent v porovnaní s rokom 2005, čo je ekvivalentom k redukcii o 20 percent v porovnaní s rokom 1990,“ konštatovala vo svojom stanovisku Európska komisia.

Česko: Zvýši sa tvorba emisií?

Podľa odhadov Bruselu pre oblasť energetického a klimatického balíka, v Českej republike by sa tvorba emisií CO2 mohla v období 2005 – 2020 zvýšiť o 9 percent v tých sektoroch, ktoré sa nezapájajú do ETS. Je to dedičstvo zmien v priemysle na začiatku 90-tych rokov.

Takýto vývoj by sa mohol dotknúť ostatných nadväzujúcich cieľov – spoločný cieľ EÚ do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej skladbe na 20 percent, a zvýšenie miery energetickej efektívnosti o 20 percent v rovnakom časovom období.

Česká republika sa v Národnom akčnom pláne pre OZE zaväzuje do roku 2020 dosiahnuť podiel 13 percent OZE na svojej energetickej skladbe.

Energeticky „neutrálne“ budovy

Česká vláda oznámila, že do roku 2020 chce mieru energetickej efektívnosti budov zvýšiť o 3,7 – 5,7 percent. Environmentalisti cieľ kritizujú pre údajnú nedostatočnú ambicióznosť.

„Ak staviate nový dom, rozhodujete sa, koľko budete utrácať na energie nielen počas piatich, ale nasledujúcich 50 rokov,“ komentoval Karel Polanecký, energetický expert občianskeho združenia Hnutí DUHA. „Ak chce Česká republika znížiť svoju závislosť na dovoze plynu z Ruska a ťažbu uhlia, musí prinútiť developerov stavať energeticky efektívne domy,“ doplnil.

Polanecký si myslí, že český cieľ v oblasti energetickej efektívnosti je v kontexte stratégie "Európa 2020" nízky. Podľa vládneho návrhu, developeri v Česku nebudú musieť do roku 2020 stavať budovy tak, aby dosahovali „nízko-energetické štandardy“, tvrdí a navrhuje: „Od roku 2015 by nové budovy nemali byť len nízko-energetické, ale i neutrálne.“

České ministerstvo životného prostredia sa bráni, že výstavbu energeticky „neutrálnych“ budov už podporuje. Z prostriedkov z predaja nevyužitých emisných povoleniek financuje program, ktorý by mal na konci dosiahnuť celkovú hodnotu 25 mld. českých korún (970 mil. eur).

Jana Chloubová z tlačového oddelenia českej vlády odkazuje, že „vládu nemožno obviňovať z neuplatňovania smernice“, pretože pojem „nízko-energetická“ budova nie je európskej úrovni definovaný a spoločné kritériá neexistujú.

Koniec decentralizácie energetických zdrojov?

Do roku 2020 by mali OZE v Českej republike dosiahnuť podiel 13 percent na celkovej energetickej skladbe. Spomedzi OZE by sa mali najviac využívať biomasa (37 percent), vodná energia (33 percent) a vietor (19 percent). V roku 2010 dosiahnu OZE podiel 8,5 percent na celkovej skladbe.

Po roku 2008 nastal v Českej republike nevídaný rozvoj fotovoltaických elektrární. Kombinácia prudkého zlacnenia technológií a štedrých garantovaných výkupných cien spravili zo slnečnej energetiky rýchlo návratný biznis. Preto z celkovej podpory na OZE šlo až 40 percent na rozvoj slnečných elektrární. Experti takýto systém kritizovali ako drahý a neefektívny.

Na začiatku tohto roka sa prijali v Česku zmeny nastavenia podpory pre OZE, čo umožní od začiatku roka 2011 výrazne znížiť garantované výkupné ceny.

Proti tézam Národného akčného plánu pre energiu z OZE protestuje najmä fotovoltaický priemysel. Dokument vyčleňuje pre solárne elektrárne do roku 2020 celkový inštalovaný výkon 45 MW, čo je len časť z toho, koľko sa nainštaluje do konca tohto roka, vysvetľuje Aleš Špáčil zo spoločnosti Conergy CZ. Vláda podľa neho podporuje skôr veľké elektrárne, ktoré budú spaľovať odpad alebo biomasu.

Druhým problémom je podľa Špáčila nepripravenosť prenosovej sústavy na plošnú inštaláciu menších decentralizovaných OZE.

Jana Chloubová dopĺňa, že do roku 2020 chce česká vláda stanovený cieľ 13 percent energie z OZE podľa možnosti i prekročiť. „Budeme podporovať obnoviteľné zdroje, pokiaľ nesplníme svoje záväzky. Nemôžete hovoriť o iba minimálnej podpore pre OZE. Všetky asociácie obnoviteľných zdrojov energie súhlasili s rozdelením kvóty 13 percent medzi jednotlivé sektory OZE,“ uzatvorila.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA