Energetické vzťahy Ruska a Ukrajiny treba odpolitizovať

Únia musí Kyjev podporiť najmä ekonomicky. Tranzit však možno nezachráni.

„Energetická únia je kľúčom k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Európskej únie. Chýba jej však zahraničnopolitický aspekt, ktorý by mal byť jej šiestym pilierom,“ povedala programová koordinátorka bulharskej kancelárie Európskej rady pre zahraničné vzťahy Louisa Slavkova na konferencii  EU Eastern Policy: shaping relations with Russia and Ukraine, ktorú pripravila Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Ministerstvo zahraničných vecí a Friedrich Ebert Stiftung.

Jedným z dôvodov, prečo EÚ nemá v rámci energetickej politiky aj zahraničnopolitickú dimenziu je podľa Slavkovej fakt, že obchod s palivami je stále v rukách členských štátov. Energetickej únii preto chýba stratégia, ako spoločne pristupovať ku tranzitným krajinám, ako je Ukrajina, alebo k dodávateľom.

Elektrina pre priemysel, dostatok tepla pre domácnosti. To všetko ma potenciál „položiť vlády na lopatky“. Spoliehať sa preto len na jedného dodávateľa či jednu zásobovaciu trasu nie je podľa Slavkovej múdre.

„Diverzifikácia je kľúčová, neznamená to však, že by sme mali prestať nakupovať ruský plyn úplne,“ povedala. Únia sa musí pokúsiť „odpolitizovať“ energetické vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou.

Ukrajina nie je iba tranzitná krajina

„Namiesto toho, aby sme sa na Ukrajinu pozerali ako na tranzitnú krajinu, ktorá profituje z prepravy plynu, by mala EÚ podporiť jej hospodárstvo, aby sa tak stala menej závislá na týchto príjmoch,“ vysvetlila Slavkova.

Podobný názor zastáva aj vedúci výskumný pracovník Centra pre hospodárske a regionálne štúdiá Maďarskej akadémie vied Andráš Deák. Ukrajinská kríza podľa neho nie je a nebola iba kríza „tranzitu zemného plynu“ ale najmä „otázka cenovej dostupnosti“.

„Pre Janukoviča nebola v posledných mesiacoch otázka, či chce EÚ alebo (ruskú) Colnú úniu, ale skôr ako udržať ukrajinské hospodárstvo nad vodou do prezidentských volieb,“ vysvetlil Deák. „Pokiaľ si tieto krajiny nebudú môcť dovoliť zakúpiť potrebný plyn, energia ostane politickou záležitosťou,“ doplnil.

EÚ môže podľa Deáka pomôcť s „fyzickou energetickou bezpečnosťou“ prostredníctvom prepojení či zásobami skvapalneného plynu (LNG). To či bude zachránený aj ukrajinský tranzit plynu, však už nie je v rukách európskych lídrov ale na rozhodnutí Gazpromu.

Gazprom v oslabení?

Ruský energetický gigant je podľa odborného asistenta fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne, Jána Osičku, v rámci európskeho plynového trhu doposiaľ v „najslabšej“ pozícii. Dôvodom sú klesajúce ceny ropy, ale aj tlak na obchodnú flexibilitu.

„Musím uznať, že Gazprom má výborný krízový manažment,“ podotkol Osička, pričom vyzdvihol, ako rýchlo koncern prispôsobil svoje aktuálne infraštruktúre priority.

Či už sa ruský štátny podnik rozhodne podporiť Nord Stream alebo Turkish stream musí podľa Osičku dodržať európske právo, pretože Gazprom „uznal právnu nadradenosť“ EÚ v rámci spoločného energetického trhu.

Dopyt po plyne neustále klesá a využívať ho na výrobu elektrickej energie je v súčasnosti príliš drahé. Podľa výskumníka SFPA Karla Hirmana je preto zaujímavé, že diskusia sa vedie na úrovni „kde bude plynovod“ namiesto toho, aby sme sa pýtali, či bude mať dostatočný počet zákazníkov a či existuje potenciálny trh.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA