Energetický plán 2020 nezapôsobil

Európska komisia minulý týždeň predstavila novú energetickú stratégiu. Odhad investičných nákladov na integráciu európskej energetickej siete na nasledujúce desaťročie dosahuje bilión eur. Stratégia čelí kritike kvôli nedostatku konkrétnych opatrení.

Stratégia Energia 2020 formuluje priority v piatich oblastiach. Usiluje o obmedzenie spotreby energie v Európe, finančné stimuly pre renováciu energeticky náročných budov a integráciu európskeho energetického trhu.

Okrem toho navrhuje presadzovať spoločnú vonkajšiu energetickú politiku, zabezpečiť vedúce postavenie Európy v oblasti inovatívnych energetických technológii a venovať sa záležitostiam spotrebiteľov ako sú transparentnejšie účty alebo uľahčenie zmeny dodávateľa. 

„Počas nasledujúcich desiatich rokov si celkové investície do energetickej infraštruktúry v EÚ vyžiadajú 1 bilión eur,“ uvádza stanovisko Komisie. „Do roku 2015 by žiaden členský štát nemal byť izolovaný.“

Podľa komisára pre energetiku Günthera Oettingera by potrebné investície mali prísť prevažne z priemyslu a od spotrebiteľov. Zákazníci by mali počítať so zvýšením účtov za energie z dôvodu financovania niektorých infraštruktúrnych nákladov. Dodal, že príspevok z rozpočtu Únie bude limitovaný na tzv. projekty "európskeho záujmu" a výskumu.

Komisia sa tiež venovala prieťahom v projektoch strategickej infraštruktúry, navrhla zjednodušiť postupy udeľovania povolení a stanoviť časové limity pre rozhodovanie o financovaní z EÚ.

Podľa Oettingera hlavy členských štátov a vlád schvália stratégiu počas februárového summitu EÚ, ktorý bude zameraný na energetiku.

Komisia plánuje navrhnúť konkrétne legislatívne iniciatívy v najbližších 18 mesiacoch.

Pozície

Plán komisie vyvolal zmiešanú odozvu zo strany politikov aj zo sektoru priemyslu. Zatiaľ čo dôraz na energetickú efektívnosť mnohí privítali, niektorí poukázali na nedostatok konkrétnych opatrení.

„Ak chce Únia dosiahnuť energetickú bezpečnosť a svoje klimatické ciele, musia byť energetická efektívnosť a šetrenie ústredným bodom energetickej politiky EÚ. Avšak Komisia sa venuje tejto kľúčovej otázke len nejasne a zdá sa, že namiesto toho zdržiava vzájomne výhodné opatrenia, ktoré by mohli byť implementované už teraz,“ uviedol luxemburský europoslanec Claude Turmes z frakcie Zelených.

Skupine socialistov a demokratov v Európskom parlamente chýbajú záväzné ciele energetických úspor. „Členské štáty nesmerujú k dosiahnutiu 20% zníženiu spotreby, ktoré je rozhodujúce pre naše ciele v oblasti ekonomicekej obnovy a udžateľného rozvoja,“ povedala švédska europoslankyňa Marita Ulvskog.

„Neexistuje reálny záväzok pre zníženie spotreby energie… Namiesto toho, aby sa Komisia venovala potrebám spotrebiteľov, ako sú rastúce ceny energií, zdôrazňuje hlavne záujmy energetických firiem,“ vyjadril sa predseda Strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen.

Stratégiu označil za „chartu pre využívanie tradičných zdrojov energie.“

Europoslanci z frakcie Zelených tiež kritizovali, že stratégia nadbieha záujmom veľkých energetických firiem. Podľa Turmesa sa zdá, „že Komisia ustupuje pred dominaným postavením (nemeckých) energetických gigantov na trhu a neplánuje riešiť súvisiace škodlivé deformácie.“

Európsky korporátny sektor upozornil, že opatrenia šetriace energiu by mali zostať dobrovoľné. Malé podniky „treba motivovať a nie zaťažiť dodatočnými administratívnymi prekážkami,“ informovala Asociácia európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambers.

Európska rada pre obnoviteľnú energiu (EREC) vytýka Komisii,  že používa „nízko-uhlíkovú rétoriku“ namiesto toho, aby vytvorila stabilný rámec pre obnoviteľnú energiu do roku 2030.

Predseda EREC-u Arthouros Zervos argumentoval, že úspešný rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnom energetickom systéme záleží na schopnosti členských štátov Únie vytvoriť stabilné a adekvátne podporné mechanizmy, aby sa kompenzovali deformácie trhu a dosiahli sa záväzné ciele 2020.

Spoločnosť Trans-adriatický ropovod (TAP) privítala potvrdenie Komisie, že projekty ktoré majú spájať európskych spotrebiteľov s dodávateľmi mimo EÚ by mali získať rovnakú pozornosť ako projekty v rámci hraníc EÚ. Podľa nich to reflektuje potrebu výrazne zvýšiť dovoz energie, obzvlášť zemného plynu, v nadchádzajúcom desaťročí.

Zároveň sú predstavitelia TAP prekvapení, že v Energetickom pláne neboli zahrnutí medzi projekty so špecifickým dôrazom v rámci Južného plynovodného koridoru, a to aj napriek tomu, že spĺňajú viacero cieľov energetickej politiky EÚ.

„Medzi týmito projektami je TAP veľmi efektívny čo sa týka nákladov s najkratšou trasou. Poskytuje značné strategické výhody, ktoré pomôžu zlepšiť bezpečnosť dodávok. Máme aj možnosť podzemného uskladnenia v Albánsku a výrazný spätný tok, ktorý možno použiť v prípade pohotovosti,“ uviedol generálny riaditeľ TAP Kjetil Tungland.

Podľa Európskej federácie stavebného priemyslu (FIEC) zostáva otázka alokovania dostatočných prostriedkov „obrovskou bariérou pre energeticky efektívne opatrenia“. „V tomto kontexte FIEC víta, že sa v pripravovaných návrhoch bude Komisia venovať rozloženiu finančných podnetov medzi majiteľov a nájomníkov nehnuteľností.“

Svetový fond na ochranu prírody (WWF) poukázal na to, že návrhom chýba časový plán a vyznačujú sa "vágnosťou" pred februárovým summitom EÚ o energetike .

Ďalšie kroky

4. február 2010 – Európska rada na tému energetika

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA